NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

to pri vojnových zločinoch. 643 Napriek tomu sa zameranie na civilné obyvateľstvo stalo súčasťou aj zločinov proti ľudskosti na účely Rímskeho štatútu, čo je v zásade akoby stále len rozšírením konceptu vojnových zločinov na obdobie mieru. 644 Nejde len o to, že pojem civilného obyvateľstva je pojmom zaužívaným pre medzinárodné humanitárne právo, ktoré je aplikovateľné počas ozbrojených konfliktov, t. j. neaplikovateľné počas mieru. Uvedené je problematické aj vo vzťahu k definícii civilného obyvateľstva, ktorá sa formálne používa pri ozbrojených konfliktoch, kedy sa, zjednodušene povedané, civilné obyvateľstvo odlišuje od tých, ktorí sa zúčastňujú na bojoch. V prípade mieru sú civilis tami všetci, pretože nik z nich nie je kombatant, hoci v takomto prípade je možné odlíšiť civilistov a osoby predstavujúce výkon štátnej moci, ktoré majú povinnosť udržiavať verejný poriadok a majú za tým účelom možnosť použiť legitímne prostriedky použitia sily. 645 Ochrana ako taká by sa však mala týkať všetkých, definičný prvok útoku na ci vilné obyvateľstvo by mohol byť skrátený na útok na obyvateľstvo. 646 Jeho podstatou by tak bolo zameranie na kvantitatívnu stránku útoku. V prípade útoku namiereného proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu sa pri rozhodovaní v jednotlivých prípadoch skúma, či civilné obyvateľstvo bolo primárnym cieľom útoku ako takého, 647 nie cieľom konania jednotlivého páchateľa. 648 Tiež nie je podľa judikatúry dôležité, či ide o vlastné civilné obyvateľstvo alebo cudzie, 649 ani to, či sa nejako odlišuje od iného obyvateľstva. 650 Na druhej strane je dôležité odlíšiť útok na obyvateľstvo od útoku na vymedzenú skupinu jednotlivcov. 651 Čo sa týka konštitutívneho elementu vedomia o útoku, ktorého súčasťou je kon krétny akt podozrivého jednotlivca, ide v podstate o dvojitú podmienku. 652 Príslušná osoba musí jednak vedieť o existencii útoku a jednak musí vedieť o tom, že jej konanie je súčasťou tohto útoku; 653 obe podmienky je možné odvodiť od okolností jednotlivých prípadov. 654 Ide o osobitný prvok, ktorý je potrebné odlíšiť od všeobecného mens rea , ktoré je upravené v čl. 30 Rímskeho štatútu. Judikatúra ICTY potvrdila, že v tomto prípade ide o problematiku nedbalosti, t. j. stačí, ak si bol páchateľ vedomý možnosti, že jeho konanie bolo súčasťou útoku. 655 Pre splnenie tejto podmienky tiež stačí, ak si je pá chateľ vedomý útoku ako takého vo všeobecnosti, nemusí poznať detaily jeho priebehu Kayishema a Ruzindana 1999, ods. 127. 646 Cassesse 2008, op. cit ., str. 122–123. 647 Pozri napr. ICTY, Prokurátor v. Kunarać a ost., IT-96-23/1-T, rozsudok Senátu, 22. február 2001 (ďalej aj Kunarać 2001), ods. 421; tiež Bemba 2009, op. cit ., ods. 95-98. 648 Kunarać 2002, op. cit , ods. 103. 649 Kunarać 2001, op. cit , ods. 423. 650 ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 30. september 2008, ods. 399. 651 Bemba 2009, op. cit ., ods. 77. 652 Ambos in Sadat, op. cit ., str. 288. 653 Kunarać 2001, op. cit, ods. 418. 654 ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 30. september 2008, ods. 402. 655 Kunarać 2002, op. cit , ods. 102. 643 Kupreškić , op. cit., ods. 547. 644 Ambos in Sadat, op. cit ., str. 287. 645

118