NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

či iné okolnosti. 656 V prípade, že útok iba hrozí, príp. ešte len začal, je samozrejme ťažké hovoriť o tom, že by páchateľ mal vedieť o jeho existencii, keďže v podstate v čase jeho konania ešte neexistoval. V takejto situácii je preto dôležité určiť, či páchateľ podporuje príslušný útok alebo má v úmysle, aby bolo jeho konanie súčasťou takéhoto útoku. 657 Z tohto dôvodu je preto rozhodujúce, či existuje predpoklad, že dané konanie môže smerovať k relevantnému útoku. 658 Kontextuálny úvod čl. 7 Rímskeho štatútu prechádza do vymenovania konkrét nych konaní, ktoré za splnenia vyššie rozobraných podmienok zakladajú zločiny proti ľudskosti. Tieto konania nemusia byť útokom samé osebe, stačí, že sú jeho súčasťou. 659 K tomu, aby sa určilo, či toto prepojenie existuje, je potrebné určiť cieľ, povahu, dô sledky jednotlivých konaní a ich charakteristiky. 660 Z porovnania s predchádzajúcimi definíciami zločinov proti ľudskosti s definíciou uvedenou v čl. 7 Štatútu vyplýva nielen dlhší zoznam týchto konaní, 661 ale aj ich definície, ktoré sú upravené v ods. 2 článku 7 Štatútu. Takéto definície predchádzajúcim pozitívnoprávnym dokumentom upravujú cim zločiny proti ľudskosti chýbali, no sú dôležitým prvkom podporujúcim konzistent- nosť judikatúry. Zisťovaniu, či ide o konanie, ktoré spĺňa definičné znaky zločinov pro ti ľudskosti, napomáha napríklad tiež určenie, či by príslušné konanie vyvolalo menej ničivý a nebezpečný efekt pre obete, ak by k nemu nedošlo v rámci útoku a na základe relevantnej organizovanej politiky. 662 6.3.4 Čiastkový záver Ako tretiu skupinu zločinov podľa medzinárodného práva uvádza táto monogra fia zločiny proti ľudskosti. Ide o zločiny podľa medzinárodného práva, ktoré prekonali od 2. svetovej vojny pravdepodobne najväčší vývoj, keďže napr. v Charte boli prepojené s inými zločinmi podľa medzinárodného práva (a tie boli prepojené s ozbrojeným kon fliktom), no v Štatúte sú už samostatnou skupinou zločinov, ktoré je možné spáchať aj v čase mieru. Z tohto dôvodu je ťažké porovnávať úpravu zločinov proti ľudskosti v Charte a v Štatúte, keďže už tento odlišujúci znak poukazuje na podstatný rozdielny postoj medzinárodného spoločenstva a schopnosť štátov uznať potrebu medzinárodno právnej ochrany aj vlastného civilného obyvateľstva, a to aj v čase mieru, kedy by túto ochranu mal byť schopný zabezpečovať práve samotný štát. Na druhej strane, už od začiatku konkretizovania úpravy zločinov proti ľudskosti je možné poukázať na ich dva základné prvky, a to problematiku ich kvalitatívnej stránky (namierenosť proti ľudskosti v zmysle obyvateľstva ako cieľa) a kvantitatívnej stránky (namierenosť proti ľudskosti v zmysle ich rozsiahlosti, či už prepojením s ozbrojeným konfliktom na účely Charty alebo rozsiahlosti a systematickosti per se na účely Štatútu). 656 ICC, Prokurátor v. Gbagbo , ICC-02/11-01/11, rozhodnutie o potvrdení obvinení, senát prípravného konania, 12. jún 2014, ods. 214. 657 Skutkové podstaty trestných činov, Úvod k čl. 7, ods. 2. 658 Ambos in Sadat, op. cit ., str. 290. 659 Kunarać 2001, op. cit , ods. 417. 660 Bemba 2014, op. cit .,, ods. 86. 661 Oproti zoznamu v Charte je v Štatúte výslovne uvedený zoznam konkrétnych konaní príslušných zločinov. 662 Ambos in Sadat, op. cit ., str. 291.

119