NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Tieto dva základné aspekty sú zreteľné vo všetkých medzinárodnoprávnych úpravách, ktoré sa zaoberali zločinmi proti ľudskosti. Už od počiatku svojej úpravy v Charte boli zločiny proti ľudskosti pojmom súvi siacim s termínmi zákonov ľudskosti a diktátu verejného svedomia. 663 Napriek tomu, že Charta umožňovala trestné stíhanie páchateľov tých zločinov proti ľudskosti, ktoré boli spáchané ešte pred vojnou (a z tohto dôvodu sa prijali právne inštitúty spoločného plánu a sprisahania), Tribunál v skutočnosti odsúdil obžalovaných iba za tie zločiny proti ľuds- kosti, ktoré boli spáchané počas vojny. 664 Komisia pri formulovaní norimberských zásad potvrdila toto prepojenie s vojnou, ktoré bolo zachované aj v Štatúte ICTY. Až v rámci neskoršej práce Komisie na Návrhu kódexu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva sa zaviedol pojem systematického a rozsiahleho porušovania ľudských práv, 665 ktorý bol právne záväzným spôsobom prijatý v Štatúte ICTR. 666 Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu potvrdil tento prístup, v rámci ktorého je na dosiahnutie prahu zločinu proti ľudskosti potrebný rozsiahly a systematický útok organizovaného charakteru a ve domia páchateľa o ňom. Ďalšia definičná požiadavka zločinov proti ľudskosti, útok proti civilnému obyvateľstvu, bola v rozličnom rozsahu prítomná vo všetkých spomínaných dokumentoch, rovnako ako aj v Návrhu dohovoru o predchádzaní a trestaní zločinov proti ľudskosti, ktorý Komisia prijala v roku 2017 (a zrevidovala v roku 2019) na vy plnenie medzery v medzinárodnom právnom poriadku, pretože zločiny proti ľudskosti boli jediným kľúčovým zločinom podľa medzinárodného práva, ktorý nebol kriminali zovaný aj všeobecnou medzinárodnou zmluvou prijatou na univerzálnej úrovni. 667 Počas prípravy a osobitne v rámci komentárov k diskutovaným a predkladaným návrhom viackrát zaznela požiadavka, aby sa pripravovaná medzinárodná zmluva nelíšila v de finičnom poňatí zločinov proti ľudskosti od definície obsiahnutej v Rímskom štatúte, keďže ide o definíciu, ktorá má medzi štátmi širokú podporu a navyše bola prijatá v rám ci systému, ktorý funguje na základe princípu komplementarity, a preto je dôležité, aby sa podporoval proces, ktorý vedie k prijímaniu a harmonizácii definícií na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. 668 6.4 Zločin genocídy Táto časť monografie sa zaoberá zločinom podľa medzinárodného práva, ktorý nebol súčasťou ani Charty ani Zásad, ktoré sformulovala Komisia. Napriek tomu je dôležité rozanalyzovať práve dôvody, prečo genocída ako samostatný zločin podľa me dzinárodného práva nebola v zozname najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného 663 Meron, S. T.: The Martens Clause, Principles of Humanity, and Dictates of Public Conscience. In: 94 American Journal of International Law 2000, str. 78. 664 Rozsudok, op. cit ., str. 254. 665 Tento pojem ešte nebol súčasťou Návrhu kódexu z roku 1954, ale stal sa súčasťou tejto problematiky počas zasadania Komisie v roku 1991, hoci v tom čase sa prezentoval vo vzťahu k systematickému alebo rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. Pozri Správu Komisie: Report of the International Law Com mission on the work of its forty-third session (29 April-19 July 1991), A/46/10, str. 103. 666 Štatút ICTR vyžaduje navyše aj diskriminačný motív. 667 Murphyho správa, op. cit ., ods. 10. 668 Ibid ., ods. 122.

120