NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

práva už po 2. svetovej vojne a prečo a ako sa stala súčasťou tohto zoznamu podľa me dzinárodného trestného práva v súčasnosti. Vzhľadom na uvedené nebude predmetom samotnej komparácie Charta norimberského tribunálu z roku 1945 a následný vývoj aktuálne zavŕšený Rímskym štatútom z roku 1998, ale Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948 a následný vývoj v tejto oblasti. Genocída je smutne známe slovo, ktorého podstatou je úmyselná deštrukcia sku piny prostredníctvom zabitia jej členov. 669 Podľa niektorých ide o najzávažnejšie možné porušenie ľudských práv 670 či najnetolerovanejší zločin proti ľudskosti 671 alebo jednodu cho, nepomenovateľný horor. 672 Hoci niekto môže tvrdiť, že je potrebné tento jav viac analyzovať a pochopiť ako definovať, 673 niet pochýb, že slová sú stále dôležité, osobitne v oblasti trestného práva. Genocída nie je niečo, čo sa len tak udeje. 674 Ako to popisuje aj Program na štúdiu genocídy, genocída má 10 základných fáz. 675 Po klasifikácii, ktorá sa týka celého procesu, je tiež dôležitá symbolizácia (dáva klasifikácii zmysel), diskrimi nácia (použitie zákona a moci na popretie práv skupiny), dehumanizácia (ospravedlňuje zabíjanie), organizácia (nemusí byť prepracovaná), polarizácia (elimináciou neutrálnych centier sa celý následný proces urýchli), príprava (personálneho a materiálneho vyba venia), prenasledovanie (samotné ničenie skupiny vrátane, no nie výlučne, fyzického odstraňovania jej členov), vyhladenie (ako konečné riešenie) a popretie. 676 6.4.1 Dohovor proti genocíde V procese vývoja fenoménu genocídy z hľadiska medzinárodného práva je možné identifikovať viacero významných míľnikov. Masívne zabíjanie s cieľom vyhladiť skupinu ako celok alebo sčasti existovalo už pred prijatím Dohovoru proti genocíde, čo reflektuje tento dohovor aj v svojej preambule: genocídium spôsobilo ľudstvu vo všetkých obdobiach dejín veľké straty. Ale až 2. svetová vojna umožnila diskusie o zásahoch do vnútroštátnych záležitostí štátov a neuveriteľné zverstvá počas nej viedli k postoju „nikdy viac“, vďaka kto rému sa suverénne štáty rozhodli zaoberať sa zločinom takéhoto rozsahu. Genocída ako zločin podľa medzinárodného práva nebola počas norimberského či tokijského procesu samostatným obvinením, no bola ich súčasťou ako jeden aspekt v rámci zločinov proti ľudskosti. 677 Je iróniou histórie, že pojem genocídy by mohol byť 671 Shah, S. B.: The Oversight of the Last Great International Institution of the Twentieth Century: The International Criminal Court’s Definition of Genocide. In: 16 Emory International Law Review 2002, str. 353. 672 Kuper, L.: Genocide, its Political Use in the Twentieth Century . New Haven: Yale University Press 1981, str. 20. 673 Shaw, M.: What is genocide ? Cambridge: Polity Press 2007, str. 11. 674 Reichel, P. L. (ed.): Handbook of Transnational Crime and Justice . London: Sage 2004, str. 220. 675 Stanton, G. H.: Ten Stages of Genocide . The Genocide Education Project. 1998, revidované 2013. Projekt je online prístupný na https://genocideeducation.org/wp-content/uploads/2016/03/ten_stages_of_ge nocide.pdf [naposledy navštívené 19. februára 2022]. 676 Ibid. , str. 1-4. 677 Klinghoffer, A. J.: The International Dimension of Genocide in Rwanda . Basingstoke: Macmillan 1998, str. 104. 669 Shaw, M: War & Genocide . Cambridge: Polity Press 2003, str. 34. 670 Weigall, D.: International Relations . London: Arnold 2002, str. 100.

121