NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

lohy k rezolúcii Valného zhromaždenia OSN z dňa 9. decembra 1948, t. j. jeden deň pred prijatím Všeobecnej deklarácie ľudských práv. 687 Napriek viacerým udalostiam, ktoré mohli byť podnetom na praktickú analýzu Dohovoru proti genocíde, postihol tento dohovor kvôli tzv. Studenej vojne na viac ako 40 rokov osud Šípkovej Ruženky. Obdobný osud v tomto smere postihol aj už vyššie za nalyzované pokusy Komisie vo vzťahu k Návrhu kódexu zločinov proti mieru a bezpeč nosti ľudstva z roku 1954. Právne záväzným dokumentom bol preto v tejto oblasti iba Dohovor proti genocíde, ktorý nadobudol platnosť 12. januára 1951 (20 potrebných ra tifikácií dosiahol v priebehu 10 mesiacov od prijatia). Status ratifikácií v roku 2022 po ukazuje na 152 zmluvných strán, no v tomto smere je ešte dôležitejší Poradný posudok Medzinárodného súdneho dvora, podľa ktorého sú princípy Dohovoru proti genocíde uznané civilizovanými národmi za záväzné pre štáty aj bez zmluvného záväzku. 688 Zákaz genocídy dosiahol tiež status kogentnej normy. 689 No aj napriek tomu je dôležité vo všeobecnosti i vo vzťahu k jednotlivým prípadom zodpovedať otázku, čo je genocídou v zmysle medzinárodnej trestnej zodpovednosti jednotlivca. 690 Čl. 2 Dohovoru proti genocíde, ako aj štatúty ad hoc tribunálov jasne stanovujú, že genocídou je ktorýkoľvek z nižšie uvedených činov, spáchaných v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú: a) usmrtenie príslušníkov takej skupiny; b) spôsobenie ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch členom takej skupiny; c) úmyselné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie; d) opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí; e) násilné prevádzanie detí z jednej skupiny do inej. Jednoznačným odlišujúcim prvkom voči ostatným zločinom podľa medzinárod ného práva je úmysel zničiť. Ide o úmysel, ktorý existuje popri všeobecnému mens rea a ktorého existenciu je tiež problematickejšie dokázať. 691 Táto definícia v sebe obsahu je otázku, či je podstatou tejto právnej úpravy ochrana jednotlivcov alebo skupín. Už prof. Lemkin na to vyjadril svoj názor, keď poukazoval na to, že v tomto prípade si lavicou”. Humphrey, J. P.: Human Rights and the United Nations: A Great Adventure . New York: Transnational 1984, str. 54. 687 V ten deň bola prijatá aj rezolúcia, ktorou Valné zhromaždenie OSN poverilo Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia medzinárodného súdneho orgánu, ktorý by stíhal páchateľov genocídy a iných zločinov podľa medzinárodného práva. Pozri rezolúciu Valného zhromaždenia 260 B (III) z 9. decembra 1948. 688 Medzinárodný súdny dvor, Výhrady k Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia, poradný po sudok vydaný dňa 28. mája 1951, ICJ Reports 1951, str. 23. 689 Medzinárodný súdny dvor, Prípad Ozbrojené aktivity na území Konga , Konžská demokratická republika v. Rwanda, jurisdikcia a prijateľnosť, rozsudok, 3. február 2006, ICJ Reports 2006, ods. 64. 690 Dohovor proti genocíde zahŕňa aj aspekt zodpovednosti štátu, pozri bližšie napr. Medzinárodný súdny dvor, Prípad týkajúci sa aplikácie Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia , Bosna a Hercegovina v. Srbsko a Čierna Hora, rozsudok, 26. február 2007, ICJ Reports 2007, ods. 430 a nasl. 691 Meron 1995, op.cit ., str. 558.

123