NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

páchateľ vyberá svoje obete kvôli tomu, že sú členmi konkrétnej skupiny. 692 Definícia zahŕňa výlučný zoznam chránených skupín. Preto je zásadnou a možno najkontroverz nejšou otázkou pri každej riešenej situácii, či skupina, ktorá je či bola cieľom geno cidálneho konania, spadá do vymedzeného okruhu chránených skupín. 693 V zozname skupín nie je napr. skupina vytvorená na základe politického presvedčenia, sexuálnej orientácie alebo sociálneho statusu. Hoci ide o širší okruh skupín ako pôvodne navrho val prof. Lemkin, pôvodný návrh zahrnúť do definície aj politickú skupinu bol zamiet nutý z dôvodu odmietavého postoja Sovietskeho zväzu a návrh zahrnúť do definície aj kultúrnu genocídu bol zamietnutý z dôvodu odmietavého postoja USA, ku ktorému sa pripojilo aj Francúzsko. 694 Vo vzťahu k norimberskému procesu je možné poukázať na vplyv, ktorý mal celý proces na konanie štátov, vrátane prijímania medzinárodnej zmluvy v oblasti medziná rodného trestného práva. V prvom rade ide o čl. 4 Dohovoru proti genocíde, podľa kto rého „Osoby, páchajúce genocídium alebo ktorýkoľvek z ostatných činov vypočítaných v článku III, podliehajú trestu bez ohľadu na to, či ide o ústavne zodpovedných vládnych činiteľov, verejných úradníkov alebo osoby súkromné“, čím sa potvrdila nepodstatnosť postavenia predstaviteľov štátov. Dôležitou je tiež tá časť normy, na základe ktorej nie je trestnou len genocída, ale aj sprisahanie, priame a verejné nabádanie na genocídu, pokus a dokonca aj účastníctvo. Ako už bolo uvedené vyššie, sprisahanie nie je koncep tom, ktorý by bol vlastný kontinentálnej právnej kultúre. Zaujímavým mementom je tiež čl. 6 Dohovoru proti genocíde, podľa ktorého sa predvída založenie medzinárodnej súdnej inštancie, ktorá by stíhala páchateľov genocídy. Tento článok už v roku 1948 poukazoval na ochotu štátov spoločným konaním zriadiť medzinárodný súd, ktorý by stíhal zločiny v stanovenej jurisdikcii. 6.4.2 Zločin genocídy v štatútoch a judikatúre ad hoc tribunálov Hoci sa vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocída ako zločiny podľa me dzinárodného práva začali rozvíjať v rozličnom čase, ich právne úpravy po 2. svetovej vojne sa znovu stretli po ozbrojených konfliktoch v bývalej Juhoslávii a v Rwande. Ide o materiálny prameň práva, ktorý bol veľmi dôležitý aj pre zločin genocídy, keďže práve v súvislosti s Rwandou sa začalo slovo genocída objavovať nielen v akademických zbor níkoch, ale prostredníctvom médií v každej domácnosti. Uvedené je o to markantnejšie, že keď sa prijímal Dohovor proti genocíde, prevládal všeobecný názor, že samotná exis tencia tohto dohovoru má dostatočne odstrašujúci vplyv na potenciálnych páchateľov. 695 6. apríl 1994 sa považuje za smutný míľnik rwandskej histórie. Šlo o deň, kedy bolo zostrelené lietadlo prezidenta Habyarimanu. 696 Bol to spúšťač mechanizmu ma 692 Lemkin, R.: Genocide as a Crime under International Law. In: 41 American Journal of International Law 1947, str. 147. 693 Lisson, D.: Defining “National Group” in the Genocide Convention: A Case Study of Timor-Leste. In: 60 Stanford Law Review 2008, str. 1460. 694 Yale Law Journal Company, Inc.: Genocide: A Commentary on the Convention. In: 58 Yale Law Journal 1949, str. 1145. 695 Ibid ., str. 1149. 696 Akayesu 1998, op. cit .

124