NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

sívnych útokov extrémistov skupiny Hutu proti skupine Tutsi a proti umiernenejším príslušníkom Hutu. Je však jasné, že takýto akt by nemal uvedené následky, pokiaľ by už dávno pred ním neprebiehali potrebné prípravy. Okamžité konanie prezidentskej stráže, armády a Interahamwe („zabíjať spolu“, ozbrojené skupinky Hutu), ktoré nasle dovalo po smrti prezidenta, svedčí o tom, že nešlo o rýchle povstanie, ale o pripravo vaný útok. 697 Genocída v Rwande sa skončila v júli 1994, kedy Rwandský vlastenecký front jednostranne vyhlásil prímerie. 698 Avšak skrytá genocída voči tým, ktorí prežili a boli svedkami, pokračovala ďalej. 699 Porovnanie počtu obyvateľstva spred apríla 1994 a po lete 1994 poukazuje na približné množstvo 800 000 obetí a útek vyše dvoch milió nov ľudí za hranice Rwandy a približne ďalšie dva milióny ľudí, ktorí sa presunuli mimo svojich regiónov v rámci Rwandy. 700 Odpoveď medzinárodného spoločenstva na situáciu v Rwande bola spočiatku ne uveriteľne neochotná. Príkladom je stiahnutie väčšiny jednotiek UNAMIR z územia Rwandy. 701 Štáty sa snažili nepoužívať slovo genocída, keďže podľa Dohovoru proti genocíde by boli povinné zasiahnuť a potrestať akty genocídy. 702 Situácia sa zmenila po správe osobitného spravodajcu. 703 Následne bola založená Expertná skupina, ktorá mala preskúmať dôkazy genocídy a porušenia medzinárodného humanitárneho práva v Rwande. 704 Rwandský súdny systém bol v ruinách tak personálne, ako aj materiálne. Napriek rozličným debatám v rámci Bezpečnostnej rady OSN bol nakoniec založený Medzinárodný trestný tribunál pre trestné stíhanie osôb zodpovedných za genocídu a ostatné závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území Rwandy a rwandských občanov zodpovedných za genocídu a ostatné takéto porušenia spáchané na území susediacich štátov v období medzi 1. januárom 1994 a 31. decem brom 1994. 705 Prvým prípadom, kedy sa aplikoval Dohovor proti genocíde na medzinárodnej úrovni a kedy bol jednotlivec za spáchanie genocídy nielen trestne stíhaný, ale aj odsú dený, je prípad Akayesu . 706 Prvýkrát sa v tomto prípade riešila situácia, kedy sa súdny 697 Wang, M. M.: The International Tribunal for Rwanda: Opportunities for Clarification, Opportunities for Impact. In: 27 Columbia Human Rights Law Review 1995, str. 183. 698 Bassiouni, M. C.: International Criminal Law Enforcement , vol. III . 2. vyd. Ardsley, N. Y.: Transnational 1999, str. 550. 699 Omaar, R., de Waal, A. (ed.): Rwanda. Killing the Evidence . London: African Rights 1996, str. 3. 700 Štatistické údaje uvedené v: Prunier, G.: The Rwanda Crisis: History of a Genocide. 2. vyd. London: Hurst 1997, str. 263–265, 312. 701 Pozri napr. rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 912 (1994), UN SCOR, 49. zasadnutie, UN Doc. S/ INF/50 (1996). 702 Morris, V., Scharf, M. P.: The International Criminal Tribunal for Rwanda, volume 1 . New York: Trans national Publishers 1998, str. 62–63. Prípad týkajúci sa aplikácie Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia , op. cit ., ods. 430 a nasl. 703 Ľudskoprávne otázky: Situácia ľudských práv a správy špeciálnych spravodajcov a zástupcov: Situácia ľudských práv v Rwande, U.N. GAOR, 49. zas., Agendová položka 100(c), UN Doc. A/49/508 (1994). 704 Predbežná správa nezávislej expertnej komisie, ktorá bola založená v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 935 (1994), UN SCOR, UN Doc. S/1994/1125 (1994). 705 Za Rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 955 (1994) hlasovalo 13 členov, 1 člen (Rwanda) hlasoval proti a 1 člen sa zdržal hlasovania (Čína). 706 Van Schaack, B.: Darfur and the Rhetoric of Genocide. In: 26 Whittier Law Review 2005, str. 1117.

125