NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

orgán na medzinárodnej úrovni zaoberal analýzou a aplikáciou Dohovoru proti geno cíde. Možno preto bol výsledok sčasti rozpačitý, osobitne v oblasti definičného prvku chránených skupín. Z tohto dôvodu mu bude venovaný osobitný priestor. Jean-Paul Akayesu bol v období genocídy starostom komunity Taba. Zo svojej pozí cie mohol silou svojej autority zamedziť najväčším masakrám. Ešte pred tým, ako mohli sudcovia riešiť jeho konanie a dolus specialis , ktorý si vyžaduje definícia genocídy podľa Dohovoru proti genocíde, musel ICTR vyriešiť otázku, či sa v Rwande skutočne odo hrala genocída v zmysle ochrany konkrétne určených skupín. Podľa viacerých tvrdení to bola totiž iba časť bojov medzi Rwandskými ozbrojenými silami (RAF) a Rwandským vlasteneckým frontom (RPF). 707 Vzhľadom na taxatívny výpočet chránených skupín musel ICTR určiť, či skupiny Hutu a Tutsi spadajú do rámca skupín chránených Dohovorom proti genocíde. ICTR zobral do úvahy travaux préparatoires Dohovoru pro ti genocíde a prezentoval ideu stálej a stabilnej skupiny, ktorá podľa neho z prípravných materiálov vyplývala ako kritérium chránených skupín. Podľa ICTR sa zločin genocídy vo svojej definícii sústreďuje iba na stále a stabilné skupiny, ktorých členstvo je určené narodením. 708 ICTR následne definoval všetky štyri skupiny vymenované v Dohovore proti genocíde 709 a nakoniec uviedol, že je osobitne dôležité rešpektovať úmysel navr hovateľov Dohovoru proti genocíde, ktorým bol podľa prípravných materiálov úmysel jednoznačne stanoviť ako predmet ochrany akúkoľvek stabilnú a stálu skupinu. 710 Kritická analýza tejto časti rozsudku v prípade Akayesu poukazuje na viaceré prob lematické aspekty uvedeného postupu. Z hľadiska interpretácie sa prípravné materiály môžu použiť iba ako doplnkový interpretačný prostriedok, a to v tom prípade, že je potrebné potvrdiť význam, ktorý vyplýva z použitia všeobecných pravidiel výkladu alebo za účelom určenia významu, keď výklad ponecháva význam nejednoznačným alebo ne jasným. Samozrejme, doplnkový prostriedok výkladu je možné použiť aj v tom prípade, „ak interpretácia vedie k výsledku, ktorý je zrejme protizmyselný alebo nerozumný.“ 711 Znenie Dohovoru proti genocíde je však zrozumiteľné a jasné; ICTR nemusel použiť prípravné materiály. Naviac, ide o definíciu zločinu. Okrem princípu nullum crimen sine lege sa v trestnom práve uplatňuje aj princíp in dubio pro reo , ktorého podstatou v trest nom práve je v prípade pochybností rozhodnúť v prospech obvineného. 712 Ak chcel ICTR použiť koncept stálej a stabilnej skupiny, mal v prípade trestného konania nájsť oporu v aktuálnom znení právnej normy, t.j. v článku 2 Dohovoru proti genocíde. 713 Použitie prípravných materiálov viedlo ICTR k definovaniu každej skupiny, keď že skupiny uvedené v definícii neboli definované ani v Dohovore proti genocíde ani

Akayesu 1998, op. cit., ods. 112.

707

Ibid ., ods. 511, 701. Ibid ., ods. 512–515.

708

709

710 Ibid ., ods. 516. 711 Pozri čl. 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969. 712 Jones, John R. W. D.: The Practice of the International Criminal Tribunals for the Former Yugoslavia and Rwanda . 2. vyd. Ardsley: Transnational Publisher Inc 2000, str. 476. 713 Schabas, W. A.: Groups Protected by the Genocide Convention: Conflicting Interpretations from the International Criminal Tribunal for Rwanda. In: 6 ILSA Journal of International and Comparative Law 2002, str. 380.

126