NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

svojich odporúčaní stanovila štyri definičné znaky, ktoré napomáhajú rozlíšiť menši nu. 724 V prvom rade sa sústredila na subjektívny faktor, ktorý vyžaduje tvrdenie jednot livca, že je členom konkrétnej menšiny. V druhom slede sa pridáva objektívna zložka, t. j. rozlišujúce znaky menšiny, pričom nemusí ísť o fyzické znaky, ráta sa aj sociálny status. Tretí znak, dostatočná časová existencia, je doplnená štvrtým, numerickým fak torom. Všetky štyri znaky sa prejavujú aj v prípade Tutsiov a Hutuov. Je pravda, že Dohovor proti genocíde rozoznáva konkrétne chránené skupiny, nie menšiny. Na druhej strane je potrebné uviesť, že medzinárodné právo sa zaoberá konceptom menšín takým spôsobom, ako sa nimi zaoberali aj prípravné materiály Dohovoru proti genocíde. Prípravné práce Dohovoru proti genocíde poukazujú na to, že stanovenie takéhoto zoznamu bolo určené skôr na popis jednotného fenoménu, zhruba zodpovedajúcemu tomu, čo sa pred 2. svetovou vojnou definovalo ako „ná rodnostné menšiny“. Cieľom teda podľa niektorých akademikov nebolo odkazovať na niekoľko odlišných prototypov ľudských skupín. 725 Snaha odlíšiť každú z menova ných skupín na základe vedecky zdôvodneného objektívneho kritéria by bolo podľa nasledujúcich rozhodnutí ad hoc tribunálov nekonzistentné s predmetom a účelom dohovoru; 726 tento prístup bol napokon v judikatúre ICC zamietnutý. 727 Vo vzťahu k skúmanému odlíšeniu je relevantné tiež uviesť, že iný senát ICTR vo svojom roz hodnutí konštatoval, že Tutsi boli odlišnou etnickou skupinou nie preto, že spĺňali nejakú objektívne stanovenú definíciu, ale preto, lebo ich tak definovali rwandské zákony. 728 ICTR sa však v ďalších prípadoch jednoznačne odklonil od konceptu stá lej a stabilnej skupiny a v rozličných rozhodnutiach spracovával koncept chránených skupín rozličným spôsobom. 729 Od objektívneho prístupu v prípade Akayesu cez sub jektívny prístup v prípade Jelisić (v očiach… páchateľov) 730 alebo v prípade Kayishema a Ruzindana (sebaurčenie obetí) 731 až po kontext závislý od prípadu k prípadu v prípa 724 Správa Subkomisie na podporu a ochranu ľudských práv: Prevencia pred diskrimináciou a ochrana men šín E/CN.4/Sub.2/2000/10 z 19. júla 2000, online prístupné na: http://www.unhchr.ch/Huridocda/Huridoca.nsf/(Symbol)/E.CN.4.Sub.2.2000.10.En?Opendocument [naposledy navštívené 19. februára 2022]. 725 Schabas 2009, op. cit ., str. 129 a nasl. 726 Krstić 2001 , op. cit ., ods. 556. 727 Porovnaj ICC, Prokurátor v. Al Bashir , Rozhodnutie o žiadosti prokurátora o trestný zatykač voči Omar Hassan Ahmad Al Bashir, situácia v Darfúre, Sudán, ICC-02/05-01/09-3, Senát prípravného konania, 4. marec 2009, ods. 135–137. 728 ICTR, Prokurátor v. Kayishema a Ruzindana, 95-1-T, rozsudok Senátu, 21. máj 1999. 729 Zakaždým pritom musel riešiť otázku, že ochrana sa týka skupín ako takých. To podľa Medzinárodného súdneho dvora okrem iného znamená, že je potrebné analyzovať úmysel zničiť skupinu, ktorá má osobit nú skupinová identitu, t. j. ide o to, kto sú tí ľudia, nie o to, kým nie sú. Pozri Prípad týkajúci sa aplikácie Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia , op. cit ., ods. 191. Tento prístup prezentoval ako prvý Odvolací senát ICTY, Prokurátor v. Stakić , IT-97-24-A, rozsudok Odvolacieho senátu, 22. marec 2006, ods. 20 a nasl. K určeniu pozitívnych charakteristík, nie k ich nedostatku ako definičnému predpokladu, pozri tiež ICC, Prokurátor v. Al Bashir , Rozhodnutie o žiadosti prokurátora o trestný zatykač voči Omar Hassan Ahmad Al Bashir, situácia v Darfúre, Sudán, ICC-02/05-01/09-3, Senát prípravného konania, 4. marec 2009, ods. 135. 730 ICTY, Prokurátor v. Jelisić , IT-95-10-T, rozsudok Senátu, 14. december 1999, ods. 70. 731 Kayishema a Ruzindana 1999, op. cit., ods. 98.

128