NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

de Rutaganda. 732 Akýsi zhrňujúci prístup je možné vnímať v neskorších prípadoch, ktoré konštatovali, že neexistujú všeobecne či medzinárodne prijímané definície konceptov národnej, národnostnej, rasovej alebo náboženskej skupiny, a preto je nevyhnutné zhod notiť každý z týchto konceptov v zmysle osobitného politického, sociálneho, historic kého a kultúrneho kontextu. 733 Tento prístup rešpektuje, že hoci je členstvo v chránenej skupine objektívnym prvkom, je nevyhnutné preskúmať aj jeho subjektívny element, vrátane vnímania obetí a ich členstva v skupine zo strany páchateľov. 734 Výsledkom je tzv. kontextuálny prístup, podľa ktorého je potrebné o identifikácii skupiny rozhodovať od prípadu k prípadu, pričom sa berú do úvahy objektívne prvky daného sociálneho i historického kontextu, ako aj subjektívne vnímanie páchateľov. 735 Okrem konceptu chránených skupín sú pre určenie trestnej zodpovednosti jednot livca vo vzťahu k zločinu genocídy rozhodujúce aj materiálne elementy genocidálneho konania. V tejto oblasti došlo v judikatúre ad hoc tribunálov k rozhodujúcemu posunu v prípade sexuálneho násilia. V priebehu norimberského procesu sa prokurátor skôr stia hol ako by mal otvorene vyšetrovať a stíhať sexuálne násilie, ktoré sa považovalo za súčasť ozbrojených konfliktov, no mnohokrát skôr tacitne. Preto je na prípad Akayesu potrebné poukázať aj z toho dôvodu, že zdôraznil, že znásilnenie a sexuálne násilie môže predsta vovať genocidálne konanie rovnako ako iné konanie vykonané s cieľom zničiť chránenú skupinu. 736 Sexuálne násilie podľa ICTR bolo integrálnou súčasťou deštrukčného proce su, ktoré bolo namierené osobitne voči ženám zo skupiny Tutsi a ktoré osobitne prispelo k ich ničeniu skupiny Tutsi ako celku. 737 Ženy zo skupiny Tutsi boli prezentované ako sexuálne objekty, ktoré boli podrobené sexuálnemu násiliu preto, lebo boli zo skupiny Tutsi. Sexuálne násilie tak bolo jedným z krokov v deštrukčnom procese skupiny Tutsi, v ktorom šlo o zničenie ducha, vôle žiť a života ako takého. 738 Na druhej strane sa judikatúrou ad hoc tribunálov potvrdilo, že definícia genocídy si vyžaduje fyzické alebo biologické zničenie skupiny alebo jej časti, 739 zničenie kultúr nych či sociologických charakteristík skupiny nestačí, 740 hoci v niektorých prípadoch môže ísť o dôkaz úmyslu fyzicky zničiť chránenú skupinu. 741 Práve tento dolus specia lis je špecifickým definičným prvkom, ktorý nie je len nejakým doplnkom actus reus , ale samostatným úmyslom, akoby úmyslom navyše. 742 Táto osobitná charakteristika, 743 732 ICTR, Prokurátor v. Rutaganda , 96-3-T, rozsudok Senátu, 6. december 1999, ods. 56. 733 ICTR, Prokurátor v. Bagilishema , 95-1A-T, rozsudok Senátu, 7. jún 2001, ods. 65. 734 Ibid . 735 ICTR, Prokurátor v. Semanza , 97-20-T, rozsudok Senátu, trest, 15. máj 2003, ods. 317. 736 Akayesu 1998, op. cit., ods. 731. 737 Ibid . 738 Ibid ., ods. 732. 739 Musí ísť o podstatnú časť skupiny, pozri Stakić 2003, op. cit ., ods. 523, bližšie pozri v tejto kapitole nižšie . 740 Krstić 2001 , op. cit ., ods. 580. 741 Ibid . 742 Stakić 2003, op. cit ., ods. 520. 743 ICTY, Prokurátor v. Brđanin , IT-99-36-T, rozsudok Senátu, 1. september 2004 (ďalej aj Brđanin 2004), ods. 699.

129