NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

ktorá v niektorých prípadoch odlišuje genocídu od zločinov proti ľudskosti, 744 je zvy čajne najproblematickejším prvkom dokazovania aktu genocídy, niekedy priam nemož ným. 745 To je tiež dôvodom, prečo je v prípade absencie priznania zo strany obvineného potrebné určiť dolus specialis na základe iných faktorov, medzi ktoré patrí napr. všeobec ný kontext stíhaného konania, jeho rozsah či povaha. 746 Kontext je tiež dôležitý pre určenie relevantnej časti skupiny ako takej. Hoci sa všeobecne prijíma, že kvôli ochrane existencie skupiny musí ísť o podstatnú časť, 747 spo čiatku judikatúra akoby tápala, ako túto podstatnosť časti skupiny určiť. V zásade sa spočiatku vyskytovali tri postupy. Prvým bolo hodnotenie číselné, kedy rozhodovalo množstvo obetí. 748 Takéto hodnotenie však nestačí, keďže často je pre existenciu a fun govanie chránenej skupiny rozhodujúce, ktorí jej členovia sa stali obeťami. To znamená, že sa berie do úvahy aj funkčný postup, ktorý hodnotí, či šlo napr. o vodcovskú elitu. 749 Táto metóda tak zohľadňuje, aký vplyv má zacielenie na konkrétnu časť skupiny ako celok. 750 Tretí prístup by bolo možné označiť za „geografický“, a to v tom zmysle, že pre možnosť spáchať akt genocídy berie do úvahy geografické podmienky, čo okrem iného znamená, že pri rozhodovaní o podstatnosti skupiny nie je potrebné brať do úvahy čle nov príslušnej skupiny zo všetkých kútov zemegule. 751 To môže viesť k záveru, že geno cídu by bolo možné spáchať aj v rámci jednej miestnej komunity. 752 Aj v tomto prípade je však nutné zdôrazniť, že je potrebné rozhodovať od prípadu k prípadu a že ani jedna z uvedených metód nie je jedinou správnou, 753 ale je potrebné ich navzájom dopĺňať. 754 6.4.3 Zločin genocídy v Rímskom štatúte a v judikatúre ICC Jurisprudencia oboch ad hoc tribunálov ovplyvnila proces prijímania Rímskeho šta tútu, týkalo sa to však skôr vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; 755 k zmene po zitívnoprávnej definície zločinu genocídy nedošlo. Hoci sa pôvodne uvažovalo zahrnúť do systému ochrany aj politické a sociálne skupiny, už na stretnutí prípravného výboru v New Yorku sa zdôrazňovalo, aby sa medzinárodnoprávna úprava ohľadom zákazu ge 744 Porovnaj Kupreškić , op. cit., ods. 636. Pozri tiež Prípad týkajúci sa aplikácie Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia , op. cit ., ods. 18–189, 198, 199. 745 Akayesu 1998, op. cit., ods. 523. 746 Ibid . 747 Brđanin , 2004, op. cit., ods. 701. 748 Kayishema a Ruzindana 1999, ods. 97. 749 Brđanin , 2004, op. cit., ods. 703. Pozri tiež ICTY, Prokurátor v. Tolimir , IT-05-88/2-T, rozsudok Senátu, 12. december 2012, ods. 780–82. 750 Jelisić, op. cit ., ods. 82. 751 ILC Yearbook , 1996, vol. 2, časť 2, 45, čl. 17, ods. 8. 752 ICTY, Prokurátor v. Duško Sikirica, Damir Došen, Dragan Kolundžija , IT-95-8-T, rozsudok Senátu o ná vrhu obhajoby na zbavenie viny, 3. september 2001, ods. 68. 753 ICTY, Prokurátor v. Krstić , IT-98-33-A, rozsudok Odvolacieho senátu, 19. apríl 2004 (ďalej aj Krstić 2004), ods. 22. 754 Porovnaj ibid ., ods. 12. 755 Danner, A. M.: When Courts Make Law: How the International Criminal Tribunals Recast the Laws of War. In: 59 Vanderbilt Law Review 2006, str. 41.

130