NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

nocídy vôbec neotvárala a aby sa do Rímskeho štatútu prijalo doslovné znenie definície Dohovoru proti genocíde. 756 Tak, ako bol pre ICTR dôležitý prípad Akayesu , tak je pre ICC vo vzťahu k zločinu genocídy dôležitý prípad Al-Bashir , kedy sa Súd na rozličných procesných úrovniach pr výkrát venoval interpretácii zločinu genocídy v zmysle Štatútu. Obdobne ako pri ICTR a prípade Akayesu , aj pri ICC a prípade Al-Bashir táto interpretácia dosť zarezonovala, hoci nie v oblasti chránených skupín. Čo sa týka chránených skupín, ICC v prvom rade zdôraznil, že definícia genocídy stanovuje zoznam chránených skupín výslovne a taxatívne a tiež odlíšil jednotlivé skupi ny, ktoré sú chránené. 757 Zároveň zdôraznil potrebu pozitívnej identifikácie skupín, nie ich negatívne vymedzenie. 758 V závere tejto časti Súd poukázal na potrebu predovšetkým objektívneho hodnotenia členstva v chránenej skupine. 759 V súvislosti s actus reus je pre zločin genocídy zaujímavejšia analýza kontextuálne ho prvku, ktorý je v tejto oblasti akoby novátorským prvkom. Znenie čl. 6 Rímskeho štatútu, ktorý upravuje zločin genocídy, na rozdiel od rozsiahleho či systematické ho útoku, ktorý vyžaduje definícia zločinov proti ľudskosti v zmysle čl. 7 Štatútu, zodpovedá situácii, kedy aj jednotlivec môže mať za cieľ zničiť skupinu ako takú. 760 V súvislosti s úpravou obsiahnutou v Rímskom štatúte je však potrebné brať do úvahy aj Skutkové podstaty trestných činov, ktoré vo vzťahu k zločinu genocídy stanovujú všeobecný prvok, podľa ktorého sa pre genocídu na účely Štatútu vyžaduje, aby ku genocidálnemu konaniu došlo v kontexte zjavnej schémy obdobného konania na miereného proti príslušnej skupine alebo aby šlo o konanie, ktoré by mohlo ako také spôsobiť zničenie skupiny. 761 Táto požiadavka je v rámci úvodu Skutkových podstát trestných činov ku genocíde doplnená vysvetlením, že pojem kontextu by obsahoval aj počiatočné konanie vznikajúcej schémy, že zjavnosť tejto schémy je objektívnym prvkom a že prvok mens rea vo vzťahu k tejto požiadavke bude potrebné rozhodnúť Súdom od prípadu k prípadu. 762 Prvotné prekvapenie nad akoby doplnením definičného prvku zločinu genocídy v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege sa snaží rozhodnutie Senátu prípravného konania rozptýliť tým, že poukazuje na implicitnosť kontextuálnej požiadavky, keďže nad zločinom genocídy je možné uvažovať len v prípade, keď skúmané konanie predsta vuje pre existenciu cieľovej skupiny alebo jej časti konkrétnu hrozbu. 763 Ak sa pozrieme na Skutkové podstaty trestných činov ako také, z hľadiska spôsobu ich prijatia je možné zhodnotiť ich ako konsenzus medzinárodnej komunity, a preto vyjadrenia opinio iuris 756 Správa Prípravného výboru o zriadení Medzinárodného trestného súdu, A/51/22, vol. I, str. 17 a nasl. 757 Al Bashir 2009, op. cit ., ods. 134 a nasl. 758 Ibid ., ods. 135. 759 Ibid ., ods. 137. 760 Jelisić , op. cit ., ods. 100. 761 Skutkové podstaty trestných činov, str. 2, Úvod. 762 Ibid . 763 Al Bashir 2009, op. cit ., ods. 124. K potrebe hrozby, nie potrebe dôkazu o zničení skupiny sa vyjadrovali aj ad hoc tribunály, pozri napr. Brđanin , 2004, op. cit., ods. 691.

131