NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

medzinárodnej obyčajovej normy. 764 No napr. Odvolací senát ICTY v tomto smere vy jadril pochybnosť nad konaním prvostupňového senátu, ktorý odkazoval na Skutkové podstaty trestných činov práve z dôvodu, že kontextuálna požiadavka nie je súčasťou ani zmluvnej ani obyčajovej definície genocídy. 765 V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na inú súvislosť súdnej praxe, a to vo vzťahu k stanoveniu dolus specialis , kedy sa kontextuálna požiadavka reálnej hrozby preskúmavala práve vo vzťahu k jeho ur čeniu. Hoci je teoreticky možné, aby túto hrozbu dosiahol svojím konaním aj jeden človek, 766 judikatúra v zásade preskúmavala existenciu a istú organizovanosť plánu zničiť skupinu alebo jej časť práve kvôli faktoru určenia dolus specialis . 767 Skutkové podstaty trestných činov by preto bolo možné interpretovať tak, že v podstate nevyžadujú nič viac, len to, čo už súdy v predchádzajúcej súdnej praxi medzinárodných trestných tri bunálov vykonávali, ibaže teraz sa to vyžaduje nie vo vzťahu k dolus specialis , ale ako prvok actus reus . Hoci to môže byť pre súdnu prax interpretačnou maličkosťou, z hľadis ka samotnej definície ide o zrejmý posun. Takéto nuansy môžu totiž viesť k rozličným aplikačným výsledkom, ako sa to preukázalo napríklad už v oblasti interpretácie dolus specialis ako takého, aj bez kontextuálneho prepojenia s materiálnym prvkom zločinu genocídy. Interpretačná nuansa nie je v tomto prípade napokon až takou nuansou, keď že pôvodne vykryštalizovaný postoj, ktorý sa sformuloval už v prípade Akayesu 768 a je namierený na preskúmanie úmyslu konania, t. j. zničiť chránenú skupinu (angl . purpose based intent ) 769 bol neskôr akademickou obcou nanovo poňatý z pozície vedomia (angl. knowledge-based intent ) páchateľa o útoku a jeho cieli. 770 Súd na toto iné ponímanie poukázal práve v rozhodnutí v prípade Al-Bashir , hoci záverom rozhodol, že má vplyv „iba“ na to, či sa rozhodne o trestnej zodpovednosti jednotlivca ako hlavného alebo vedľajšieho páchateľa. 771 Uvedené súvisí s kontextom, potreba ktorého vyplýva z uzna nia, že úmysel zničiť skupinu alebo jej časť je v rozličných jazykoch vyjadrený rozličnou terminológiou, dôsledkom ktorej je možné nevyhnutnosť takéhoto úmyslu vyžadovať iba na kolektívnej úrovni, pričom pri skúmaní konania jednotlivca by stačilo vedomie o takomto cieli a dôsledkoch, ktoré má jeho konanie. 772 764 Malliaris, S.: Assessing the ICTY Jurisprudence in Defining the Elements of the Crime of Genocide: The Need for a „Plan“. In: 5 Review of International Law and Politics 2009, str. 116. 765 Krstić 2004 , op. cit ., ods. 223 a nasl. 766 V pozícii rozhodujúceho výkonného orgánu, napr. veliteľ ozbrojených síl. 767 Porovnaj Schabas 2009, str. 246 a nasl. 768 Akayesu 1998, op. cit., ods. 498. 769 Tento cieľ preskúmavala aj Medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Darfúr, Správa generálnemu tajomní kovi OSN, 25. január 2005, ods. 491. 770 Greenwalt, A.: Rethinking Genocidal Intent: The Case for a Knowledge-Based Interpretation. In: 99 Columbia Law Review 1999, str. 2259 a nasl. Al Bashir 2009, op. cit ., ods. 139, ft. 154. 771 Al Bashir 2009, op. cit ., ods. 139. 772 Kreß, C.: The ICC’s First Encounter with the Crime of Genocide: The Case against Al Bashir. In: Stahn, C. (ed.): The Law and Practice of the International Criminal Court . Oxford: Oxford University Press 2015, str. 695 a nasl.

132