NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Pomoc v sebe zvyčajne zahŕňa fyzické prvky, podpora skôr psychické povzbudzo- vanie, 823 čo môže predstavovať problém pri dokazovaní. 824 Dôležité tiež je, že tak ako pri povzbudzovaní, 825 ani pri pomoci či podpore zločinu nestačí samotná prítomnosť pri páchaní zločinu, ale jeho aktívna účasť, ktorá má na neho priamy a podstatný vplyv, 826 pričom je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, či šlo o zločin spáchaný jednotlivcom alebo skupinou. 827 Takéto rozhodovanie ad hoc tribunálov pravdepodobne ovplyvní aj judikatúru stáleho Súdu, čo potvrdzujú aj relevantné rozhodnutia prípravných konaní. 828 Rímsky štatút výslovne neuvádza, či sa za spoluúčasť považuje činnosť jednotlivca len pred či počas páchania zločinu alebo aj po jeho spáchaní. Napriek tomu už pred Rímskym štatútom poukázali ad hoc tribunály na to, že spoluúčasť sa môže týkať nielen konania pred a počas páchania samotného zločinu, ale aj po jeho vykonaní. 829 Neskoršia judikatúra len skonkretizovala, že v takomto prípade musí existovať dohoda medzi hlav ným podozrivým a neskorším účastníkom. 830 Keďže prípravné práce poukazujú na to, že z Rímskeho štatútu sa úmyselne vylúčila časť o účastníctve po spáchaní zločinu, 831 Senát prípravného konania poukázal na to, že aj v prípade, že sa to potvrdí, je možné takúto účasť zahrnúť pod účastníctvo v zmysle čl. 25 ods. 3 písm. d) Rímskeho štatútu, 832 ktorý by tak mohol mať akoby všeobjímajúce dôsledky podobne ako JCE v prípade judikatúry ad hoc tribunálov. 833 7.4 Čiastkový záver Koncept účastníctva ako forma spolupáchateľstva, resp. v zmysle čl. 25 Rímskeho štatútu aj ako forma spáchania zločinu podľa medzinárodného práva, a jeho obsah je výsledkom vzájomného pôsobenia rozličných právnych kultúr na prijímanie a apliká ciu medzinárodnoprávnych dokumentov. Prejavilo sa to už počas prijímania Charty, ktorá síce obsahuje napr. právny inštitút sprisahania, ale iba v obmedzenej miere, keďže ide o inštitút, ktorý nepoznajú všetky právne kultúry, príp. ho poznajú v inej súvislosti a pod iným názvom. Snaha vyvodiť zodpovednosť za páchanie zločinov podľa medzi národného práva však už aj vtedy priviedla rokovania ku kompromisu, výsledkom kto 823 Kordík, M.: Princípy zodpovednosti za vojnové zločiny. In: Čentéš, J.: Vojnové trestné činy a ich trestanie v súčasnosti . Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta 2014, str. 71. 824 Schabas 2016, op. cit ., str. 579. 825 V prípade Akayesu nebol len prítomný, ale smial sa a zabával, slovne páchateľov povzbudzoval k znásil neniu. Porovnaj Akayesu 1998, op. cit., ods. 180. 826 Tadić 1997, op. cit ., ods. 666, 691–692. 827 ICTY, Prokurátor v. Kvočka et al., IT-98-30/1-A, rozsudok Odvolacieho senátu, 28. február 2005, ods. 90. 828 ICC, Prokurátor v. Mbarushimana , ICC-01/04-01/10, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 16. december 2011, ods. 281. 829 Napr. Tadić 1997, op. cit ., ods. 692. 830 Blagojević, op. cit. , ods. 731. 831 Pozri tzv. text predsedu, UN Doc. A/AC.249/1997/WG.2/CRP.2/Add.2. 832 ICC, Prokurátor v. Mbarushimana , ICC-01/04-01/10, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 16. decem ber 2011, ods. 286. 833 Schabas 2016, op. cit ., str. 563.

141