NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

rého bolo zaradenie účastníctva do niektorých definícií relevantných zločinov. Koncept účastníctva samostatne upravila 7. norimberská zásada, ktorá ho ako taký dala na roveň samotným zločinom podľa medzinárodného práva. Rozpracovávanie konceptu individuálnej trestnej zodpovednosti aj prostredníc tvom účastníctva tiež svedčí o tom, že medzinárodné spoločenstvo sa v jednotlivých dejinných fázach snažilo vyvodzovať trestnú zodpovednosť voči čo najširšiemu okruhu relevantných ľudí. Hoci sa počas norimberského procesu uplatňoval unitárny prístup v hodnotení rozličných foriem účasti na páchaní zločinov podľa medzinárodného prá va, následný vývoj smeroval skôr k vzniku a uplatňovaniu diferencovaného systému, ktorý odlišuje rozličné formy účasti na páchaní zločinov podľa medzinárodného práva a v tejto súvislosti v prípade ad hoc tribunálov aj rozličné tresty. V prípade ad hoc tribu nálov je navyše možné badať aj istú právnu neistotu v oblasti práva upravujúceho účasť na zločine podľa medzinárodného práva, 834 ktorá môže súvisieť s prijatím Rímskeho štatútu a jeho následnou aplikáciou. V judikatúre ICC je totižto prostredníctvom in terpretácie čl. 25 ods. 3 písm. a) Štatútu a konceptu kontroly badateľná snaha zachytiť väčšinu podozrivých vyvodzovaním primárnej zodpovednosti. Napriek tomu sa už ICC vo svojej judikatúre vyjadroval aj k účastníctvu a upravil základné prvky tejto formy zodpovednosti jednotlivca podľa medzinárodného práva. Ak sa sústredíme na otázku, či sa 7. norimberská zásada v priebehu vývoja medzinárodného trestného práva takis to vyvíjala, príp. aspoň konkretizovala, napriek rozličným metodologickým prístupom k zodpovednosti jednotlivca a otázkam týkajúcich sa pôsobenia rozličných právnych kultúr je možné skonštatovať, že došlo k jej konkretizácii judikatúrou medzinárodných súdnych orgánov.

834 Pozri napr. ICTY, Prokurátor v. Perišić , IT-04-81-A, rozsudok Odvolacieho senátu, 28. február 2013 a Šainović a ost., IT-05-87-A, rozsudok Odvolacieho senátu, 23. január 2014.

142