NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

ZÁVER Norimberský proces jemožné označiť za revolučný skok 835 vo vývojimedzinárodného práva ako takého a osobitne vo vývoji medzinárodného trestného práva. Od roku 1945, keď bol prijatý Londýnsky dohovor, resp. od roku 1946, keď Medzinárodný vojenský tribunál vyhlásil svoj Rozsudok, sa tomuto medzníku na rôznych úrovniach a pri rozlič ných príležitostiach venujú akademici i diplomati, osobitne od 90. – tych rokov 20. sto ročia. Bolo by možné pýtať sa, čo by sa dialo, keby nebolo tohto prelomu, ktorý jeho účastníci vnímali ako výhru spravodlivosti a morálky, a tak záchranu civilizácie. 836 Keby nebolo norimberského procesu, hoci so všetkými jeho problémami a kriti zovateľnými a kritizovanými aspektmi, bolo by možné povojnový vývoj označiť za stav, kedy sa podarilo dosiahnuť spravodlivosť? Nie absolútnu spravodlivosť, keďže sa trestne stíhali len najvyšší predstavitelia Nemeckej ríše, ale aspoň tú základnú ľudskú spravod livosť, ktorá zohľadnila dovtedy nepoznané hrôzy naplánovaného systematického poru šovania ľudských práv a tyranie? Keby nebolo tohto míľnika, boli by príslušní páchatelia vôbec súdení alebo by sa zopakovala situácia po 1. svetovej vojne? Bolo by vo vzťahu k zosnovateľom menej povyku, keby boli bez ďalšieho pri zadržaní popravení? Na tieto hypotetické otázky je ťažké odpovedať, 837 to však nebolo cieľom predlo ženej monografie. Táto monografia sa zamerala na právne analyzovateľné dokumenty, a to predovšetkým na zhodnotenie následnej evolúcie revolučne prijatých 838 norimbers- kých zásad, t. j. na skúmanie, či sú norimberské zásady, ktoré uznalo Valné zhromaž denie OSN za zásady medzinárodného práva a ktoré sformulovala Komisia OSN pre medzinárodné právo, základom medzinárodného trestného práva. Predmetom analýzy tak boli samotné primárne pramene, t. j. medzinárodné zmluvy a ďalšie medzinárodné dokumenty, ako aj príslušné súdne rozhodnutia a náuka najviac kvalifikovaných odbor níkov. Tieto podklady boli predmetom aj komparácie, hoci často schematicky, 839 keďže v zmysle základnej komparatívnej metódy je dôležité porovnávať porovnateľné jednotky, no norimberský proces na rozdiel od jeho nasledovníkov prebiehal za ideálnych pod mienok. 840 Nie ideálnych v tom zmysle, že by sa zabezpečila recipročná spravodlivosť, pretože v takom prípade by k nemu vôbec nedošlo, 841 ale v tom zmysle, že Nemecko sa 835 Revolučný krok nie v zmysle novátorstva substancie, ale v zmysle aplikovateľnosti a aplikácie existujúceho medzinárodnoprávneho rámca. 836 King, H. Jr.: Commentary: The Modern Relevance of the Nuremberg Principles. In: 17 Boston College Third World Law Journal 1997, str. 279. 837 Niektoré z uvedených otázok ani nie sú hypotetické, keďže dobové dokumenty preukazujú, že nielen vysokopostavení diplomati, ale aj vysokopostavení akademici preferovali lynčovanie nacistických vodcov pred súdnym procesom. Porovnaj Radin, M.: Justice at Nuremberg. In: 24 Foreign Affairs 1946, str. 373. 838 „Revolučne prijatých“ v tom zmysle, že šlo o precedens, ktorý nepredpokladali a nečakali ani viacerí známi pozorovatelia tých čias. Bližšie pozri aj Sadat L. N.: The Nuremberg Trial, Seventy Years Later. In: 15 Washington University Global Studies Law Review 2016, str. 591. 839 Napr. čl. 16 Charty a čl. 67 Charty, ktoré upravujú zásadu spravodlivého procesu. 840 King, H. T. Jr.: Without Nuremberg – What? In: 6 Washington University Global Studies Law Review 2007, str. 653. 841 Scheffer, D.: Nuremberg Trials. In: 39 Studies in Transnational Legal Policy 2008, str. 161.

143