NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

bezpodmienečne vzdalo, obvinení už boli zadržaní a pod kontrolou víťazných mocností, ktoré mali k dispozícii množstvo usvedčujúcich dôkazov. 842 Napriek rozličným nielen dobovým výhradám sa stal norimberský proces sym bolom dosahovania spravodlivosti, čo môže súvisieť so spôsobom, akým pristupoval k zásade spravodlivého procesu. Hoci je možné namietať jeho odstrašujúci efekt, 843 mal bezpochyby vplyv na to, ako neskoršie generácie Nemcov spracovali svoju histó riu a stali sa silným podporovateľom univerzálnej ochrany ľudských práv. 844 Zároveň je dôležité poukázať na to, že tak norimberský proces ako aj činnosť ad hoc tribunálov či ICC dokazujú, že medzinárodná spravodlivosť nemusí byť ideálna na to, aby bola dob rá. 845 Táto spravodlivosť nemusí znamenať a ani neznamená, že sa dosiahne absolútna spravodlivosť, 846 len že za svoje činy, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, bude jednotlivec zodpovedný aj na medzinárodnej úrovni, či už bude konať ako oficiálny predstaviteľ štátu alebo ako podriadený na základe rozkazu, pričom sa pri vyšetrovaní a stíhaní jeho konania bude rešpektovať zásada spravodlivého procesu. Práve trestná zodpovednosť jednotlivca na medzinárodnej úrovni je základom no rimberského procesu, od ktorej sa odvíjajú aj ďalšie zásady. V prípade trestnoprávnych konaní na medzinárodnej úrovni je situácia špecifická v tom, že často ide o systémovú kriminalitu, pričom páchatelia zločinov podľa medzinárodného práva nemusia byť vždy prítomní pri fyzickom páchaní týchto zločinov. Z tohto dôvodu je možné v skúma nej judikatúre jednotlivých medzinárodných súdnych inštitúcií poukázať na rozličné spôsoby páchania zločinov podľa medzinárodného práva. V prípade norimberského procesu sa snaha dokázať páchanie týchto závažných zločinov realizovala prostredníc tvom uznávania trestnosti členstva v zločineckej organizácii, ad hoc tribunály zaviedli koncept spoločného zločinného podniku, ICC prijal koncept kontroly nad spáchaním zločinu. V rámci vývoja medzinárodného trestného práva sa aj pod vplyvom vnútroštát nych právnych poriadkov postupne menil unitárny model, ktorý neodlišuje rôzne formy účasti na spáchaní zločinu a v ktorom je jednotlivec potrestaný za spáchanie zločinu ako takého, na diferencovaný systém, v ktorom sa už tieto rozličné formy účasti na spáchaní zločinu rozlišujú a jednotlivec je potrestaný za spáchanie zločinu, ak k jeho spáchaniu prispel zásadnou účasťou. 847 Zásada trestnej zodpovednosti jednotlivca na medzinárod nej úrovni však ostala zachovaná vo svojej podstate, čo potvrdzuje, že táto norimberská zásada je priam alfou a omegou medzinárodného trestného práva. Druhá norimberská zásada o nezbavení jednotlivca zodpovednosti podľa medziná rodného práva, ak vnútroštátne právo neukladá trest za konanie, ktoré je trestným podľa medzinárodného práva, je principiálnou z toho dôvodu, že v podstate znamená nadra 842 King 2007, op. cit., str. 653. 843 Schick, F. B.: The Nuremberg Trial and the International Law of the Future. In: 41 American Journal of International Law 1947, str. 770 a nasl. 844 Scheffer, op. cit ., str. 161. 845 Sadat 2016, op. cit., str. 591. 846 Hlavný prokurátor USA Robert H. Jackson sa vyjadril, že nechce od Tribunálu, aby znemožnil vedenie vojen, ale aby postavil medzinárodné právo na stranu mieru. Bližšie pozri Jackson, Úvodný prejav, op. cit ., str. 41. 847 Systém však ostáva unitárny v tom zmysle, že rozhodnutie o zodpovednosti jednotlivca podľa účasti nemá vplyv na rozhodnutie o treste. Bližšie pozri napr. Van Sliedregt, op. cit ., str. 37.

144