NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

denosť medzinárodného práva nad vnútroštátnym právom. 848 Toto osobitné postavenie medzinárodného práva je v súčasnosti dokonca uznané do rozličnej miery aj základný mi zákonmi všetkých štátov. V prípade medzinárodného trestného práva ide o zásad ný prostriedok k vyvodzovaniu trestnej zodpovednosti jednotlivca na medzinárodnej úrovni. V súčasnom znení Rímskeho štatútu nie je síce obsah druhej norimberskej zá sady upravený výslovne, ale je jeho implicitnou súčasťou, inak by nebola možná samotná existencia a fungovanie Medzinárodného trestného súdu, keďže by ho bolo možné poprieť prijatím vnútroštátneho zákona. V prípade norimberského procesu však bolo potrebné vy jadriť ju osobitne, jednak kvôli jej novátorstvu a jednak kvôli tomu, že nemeckí pohlavári konali v súlade s vnútroštátnym právom; bolo to vnútroštátne právo ako také, ktoré bolo v rozpore s právom civilizovaných národov potrebným pre prežitie ľudstva. Trestná zodpovednosť jednotlivca na medzinárodnej úrovni sa týka všetkých, t. j. aj najvyšších predstaviteľov štátov, čo je podstatou tretej norimberskej zásady. Obsah tejto zásady sa však vývojom medzinárodného trestného práva vyvíjal, čo je pochopiteľné, keďže v prípade norimberského procesu sa táto zásada irelevantnosti oficiálneho posta venia predstaviteľov štátov týkala len ich imunít podľa vnútroštátneho práva. V rám ci konceptu imunít je však potrebné rozlišovať jej jednotlivé druhy a tiež ich trvanie, v tomto prípade však najmä to, či ide o imunity, ktorých podstata vychádza z vnútro štátneho práva alebo medzinárodného práva upravujúceho vzťahy medzi štátmi. Rímsky štatút preto na rozdiel od Charty okrem neaplikovateľnosti vnútroštátnych imunít upra vuje aj otázku aplikovateľnosti práve imunít upravených medzinárodným právom, pri čom rešpektuje, že ako medzinárodná zmluva nemôže stanoviť povinnosti pre štáty iné ako zmluvné. Žiaľ, realita ozbrojených konfliktov a osobitosť medzinárodných vzťahov prináša stále nové výzvy, na ktoré musí reagovať existujúci rámec medzinárodného prá va. V prípade irelevantnosti oficiálneho postavenia predstaviteľov štátov ide konkrétne o situáciu, ktorú musel riešiť Medzinárodný trestný súd a ktorá rozdelila aj akademikov v oblasti medzinárodného trestného práva, a to zákonnosť trestných zatykačov vydaných na hlavu štátu. V súčasnosti už bývalého prezidenta začal ICC trestne stíhať na základe vyšetrovania iniciovaného rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, ktorá ju prijala na zá klade Kapitoly VII Charty OSN. 849 Otázka, či bolo súčasťou tejto rezolúcie aj implicitné odňatie imunít Al-Bashira rozdelila teoretikov medzinárodného práva a nebola dorie šená ani prakticky, keďže Medzinárodný trestný súd sa pri výkone svojej funkcie musí spoľahnúť na spoluprácu štátov. 850 Nielen od spolupráce štátov záleží aj možnosť trest ného stíhania hlavy štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Štatútu, čo je horúcou témou po ruskej invázii na Ukrajinu. Napriek tomu je možné skonštatovať, že v rámci vývoja medzinárodného trestného práva došlo k rozvoju tretej norimberskej zásady, keďže sa začala riešiť aj medzinárodnoprávna stránka konceptu imunít. Tretia norimberská zása da tak patrí síce k základu medzinárodného trestného práva, no v ďalšom vývoji došlo k jej zásadnému rozvoju s cieľom dosahovať spravodlivosť na medzinárodnej úrovni. Je možné, že ruská invázia na Ukrajinu prinesie v tejto oblasti ďalší dôležitý míľnik.

848 ILC Norimberské zásady, op. cit., ods. 102. 849 Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1593 (2005) prijatá 31. marca 2005.

850 Po zatknutí Al-Bashira sa vojenské vedenie ozbrojených zložiek vyjadrilo, že Al-Bashir bude súdený na vnútroštátnej úrovni. Bližšie k právnym názorom oboch táborov pozri 3. kapitolu tejto monografie.

145