NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Predmetom úpravy šiestej norimberskej zásady sú samotné zločiny podľa medzi národného práva. Ako prvé sú uvedené zločiny proti mieru, v súčasnosti nazývané zločinom agresie. Práve s historickou zmenou nazerania na jednotlivca ako na subjekt medzinárodného práva je potrebné v súvislosti s agresiou rozlišovať zločin agresie za kladajúci trestnú zodpovednosť jednotlivca a akt agresie zakladajúci zodpovednosť štá tu. Uvedené bolo zrejmé už pri príprave norimberského procesu a ovplyvnilo aj vývoj po jeho zavŕšení. Samotný zločin proti mieru bol a vo vzťahu k hodnoteniu norimbers- kého procesu je často komentovaný v súvislosti s aplikáciou ex post práva. 855 Práve kvôli veľkej kontroverzii sa k tomuto vyjadril aj samotný Tribunál, ktorý v svojom Rozsudku najprv všeobecne vyhlásil, že Charta je vyjadrením medzinárodného práva existujúceho v čase jej prijatia a následne svoje vyjadrenie vysvetlil poukázaním na prax štátov v tejto oblasti. 856 Po sformulovaní norimberských zásad sa síce Komisia na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN pustila do rozpracovania Návrhu kódexu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva, no po prvých návrhoch musela od ďalšej činnosti v tejto oblasti upustiť, pretože medzinárodné spoločenstvo považovalo za potrebné definične podchytiť najprv akt agresie. Ani po prijatí definície aktu agresie však štáty neboli schop né podporiť aktivity vedúce k prijatiu definície zločinu agresie, a to ani počas Rímskej konferencie, na záver ktorej bol prijatý Rímsky štatút. Až na Kampalskej konferencii bola prijatá definícia zločinu agresie, ktorá v podstate reflektuje historický vývoj právnej úpravy tohto zločinu, keďže poukazuje a zohľadňuje relevantné časti Charty týkajúce sa zločinu proti mieru, Charty OSN a rezolúcie Valného zhromaždenia OSN definujúcej akt agresie. Aktivácia jurisdikcie Súdu vo vzťahu k zločinu agresie sa riešila osobitne, a to samostatnou rezolúciou Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, ktorá bola prijatá 14. decembra 2017 a ktorá stanovuje prísne podmienky vykonávania tejto jurisdikcie. Skutočnosť, že definícia zločinu proti mieru uvedeného v Charte je podstatnou súčasťou zločinu agresie uvedeného v Štatúte, je potvrdením, že táto časť šiestej norimberskej zásady je základom medzinárodného trestného práva. Vývoj medzinárodného trestného práva je najmarkantnejší v rámci vývoja úpravy vojnových zločinov, ktoré sú predmetom úpravy ďalšej časti šiestej norimberskej zásady. V rámci formulovaných norimberských zásad ide o niekoľko riadkovú definíciu, ktorá sa v Štatúte rozrástla na niekoľkostranovú definíciu vojnových zločinov, čo odzrkadľuje ochotu, resp. neochotu štátov byť zmluvnými stranami príslušných medzinárodných zmlúv prijatých po 2. svetovej vojne. Z toho vyplýva jednak rozdelenie vojnových zlo činov medzi vojnové zločiny spáchané počas medzinárodného ozbrojeného konfliktu a tie, ktoré boli spáchané počas nemedzinárodného ozbrojeného konfliktu a jednak roz delenie vojnových zločinov medzi tie, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné zmluvné právo a tie, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné obyčajové právo. Napriek tomu je možné čl. 8 Štatútu považovať za rozvoj čl. 6 písm. b) Charty v tom zmysle, že konkretizoval a pres nejšie vymedzil podstatu jednotlivých vojnových zločinov. Zároveň však došlo k obme dzeniu jurisdikcie Súdu požiadavkou prepojenia konania, ktoré údajne zakladá vojnový zločin, s kvalitatívnym a kvantitatívnym obmedzením. Toto obmedzenie vyplýva zo za merania Súdu na páchateľov najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva, nie

855 Pozri napr. Wright 1947, op. cit., str. 58. 856 Rozsudok , op. cit., str. 218 a nasl.

147