NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

stup, ktorý bol charakteristický pre norimberský proces. 91 Napokon, čo sa týka medzi národnej trestnej zodpovednosti jednotlivca ako takej, je tiež dôležité uviesť, že po no rimberskom procese vo svojom prvom rozhodnutí potvrdil tento koncept aj ICTY, a to výslovne vo vzťahu k porušeniu obyčajových noriem. 92 1.3 Trestná zodpovednosť jednotlivca v Rímskom štatúte Prvé rozhodnutia ad hoc tribunálov boli prijímané približne v čase, keď sa pripravo val štatút stáleho medzinárodného trestného súdu, čo malo vplyv aj na jeho ustanovenia a naopak, na niektoré ustanovenia Rímskeho štatútu poukazovali v svojich rozhodnu tiach aj ad hoc tribunály. Individuálnu trestnoprávnu zodpovednosť ako takú upravuje čl. 25 Rímskeho štatútu, ktorého prvé odseky stanovujú všeobecné princípy, a to, že Súd má jurisdikciu výlučne nad fyzickými osobami, ktoré, ak spáchajú zločin v jurisdikcii Súdu, 93 sú individuálne zodpovedné a podliehajú potrestaniu v súlade so Štatútom. 94 Štvrtý odsek jasne deklaruje, že žiadne ustanovenie Štatútu týkajúce sa individuálnej trestnoprávnej zodpovednosti nemá vplyv na zodpovednosť štátov podľa medzinárod ného práva. 95 V Kampale bolo navyše počas Revíznej konferencie prijaté osobitné usta novenie článku 25 Štatútu pre dokazovanie zločinu agresie, ktorý je v zmysle Štatútu možné spáchať iba v prípade, že ho vykonala osoba, ktorá je schopná účinne vykonávať kontrolu nad politickým alebo vojenským konaním štátu. 96 Rozsiahly čl. 25 ods. 3 Rímskeho štatútu 97 upravuje individuálnu trestnoprávnu zodpovednosť na medzinárodnej úrovni a je možné považovať ho za systematizáciu 91 Van Sliedregt, op. cit ., str. 65 a nasl. 92 ICTY, Prokurátor v. Tadić , IT-94-1, rozhodnutie Odvolacieho senátu o námietke obhajoby vo veci predbežného odvolania vo vzťahu k jurisdikcii, 2. október 1995 (ďalej aj Tadić 1995), ods. 134. 93 Ide nielen o zločiny uvedené v čl. 5 Štatútu, ale aj o trestné činy proti výkonu spravodlivosti, ktoré ustanovuje čl. 70 Štatútu, napr. krivá výpoveď, predloženie falošných dôkazov, podplácanie svedka či úradných predstaviteľov Súdu alebo ich zastrašovanie. 94 Porovnaj čl. 25 ods. 1 a 2 Rímskeho štatútu. Možný trest sa ukladá na základe 7. časti Rímskeho štatútu. 95 Pre detailnejšiu analýzu niektorých prvkov týchto dvoch konceptov pozri napr 2. a 6.4 kapitolu tejto monografie. 96 Pozri čl. 25 ods. 3 bis Rímskeho štatútu. 97 Čl. 25 ods. 3 Rímskeho štatútu: 3. V súlade s týmto štatútom je osoba trestnoprávne zodpovedná a podlieha potrestaniu za trestný čin v jurisdikcii Súdu, ak táto osoba a) spácha trestný čin či už ako jednotlivec, spolu s inými osobami alebo prostredníctvom inej osoby bez ohľadu na to, či táto iná osoba je trestnoprávne zodpovedná, b) prikáže, dojedná alebo vyvolá spáchanie takého trestného činu, ktorý v skutočnosti nastane alebo sa oň pokúsi, c) s cieľom uľahčiť spáchanie takého trestného činu pomáha, podporuje alebo inak pomáha pri jeho spáchaní alebo pri pokuse o jeho spáchanie vrátane poskytnutia prostriedkov na jeho spáchanie, d) iným spôsobom pomáha pri spáchaní alebo pri pokuse o spáchanie takého trestného činu skupinou osôb konajúcich so spoločným cieľom. Takéto napomáhanie musí byť úmyselné a musí i) sa diať s cieľom podporovať trestnú činnosť alebo trestný zámer skupiny tam, kde takáto činnosť alebo zámer znamená spáchanie trestného činu v rámci jurisdikcie Súdu, alebo ii) sa diať so znalosťou úmyslu skupiny spáchať tento trestný čin.

21