NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

možné definovať ho ako funkčné rozdelenie trestných činností medzi minimálne dvomi jednotlivcami, ktorí sú zvyčajne prepojení spoločným plánom alebo dohodou. 124 Každý spolupáchateľ vykoná určitú úlohu, ktorá prispieva k spáchaniu zločinu, ku ktorému by bez nej nedošlo. Spoločný plán alebo dohoda sú v prípade spolupáchateľstva podstatou vzájomnej pričítateľnosti konania. 125 Okrem tejto objektívnej stránky musia spolupá chatelia naplniť aj subjektívnu stránku zločinu, a to obojstrannú vedomosť a vzájomné uznanie, že výsledkom ich spoločného plánu môže byť splnenie objektívnych prvkov zločinu, tiež si musia byť vedomí faktických okolností, ktoré ich uschopňujú spoločne kontrolovať príslušný zločin. 126 Medzinárodný trestný súd vo svojej rozhodovacej praxi takýmto spôsobom využil koncept spolupáchateľa, aby mohol zaradiť medzi páchateľov aj tých, ktorí sa na mieste činu nevyskytujú priamo, keďže spolupáchateľ nemusí vykonať predmetný zločin osob ne a priamo. 127 Vzhľadom na špecifickosť systémovej kriminality je pritom zjavné, že vodcovia či nadriadení nie sú na mieste činu zvyčajne prítomní. Ako spolupáchatelia však musia mať zásadný (angl. essential ) podiel na spáchaní príslušného zločinu, ktorý vyplýva zo spojenej kontroly (angl. joint control ) spolupáchateľov nad jeho spáchaním. 128 Koncept kontroly nad zločinom nie je súčasťou Rímskeho štatútu, no sudcovia sa s ním väčšinovo stotožnili. 129 Podľa Súdu je toto kritérium najviac v súlade s čl. 25 ako celkom i s jeho kontextom, ako aj s čl. 30 Štatútu. 130 Na jeho základe je možné odlíšiť spolupáchateľa ako hlavného páchateľa od spolupáchateľa ako vedľajšieho páchateľa. 131 Podľa čl. 25 ods. 3 písm. a) sú páchateľmi tí, ktorí kontrolujú jeho spáchanie a ktorí sú si vedomí faktických okolností, ktoré im umožňujú vykonávať takúto kontrolu. Nepriamy hlavný páchateľ má tak moc rozhodnúť, či a ako sa zločin spácha, pretože táto osoba roz hoduje o jeho spáchaní. Vedľajší páchateľ však takúto kontrolu nevykonáva. Napríklad, zatiaľčo podnecovateľ podľa čl. 25 ods. 3 písm. b) Rímskeho štatútu môže byť v pozícii autority, jeho účasť spočíva výlučne v podnecovaní alebo povzbudzovaní páchateľa ko nať – samotné rozhodnutie o spáchaní zločinu ostáva zachované pre inú osobu. 132 Ako už bolo uvedené, Súd odlíšil tento koncept kontroly nad zločinom a efektív nou úlohou spolupáchateľov od JCE, ktorého podstatou podľa Súdu je hodnotenie sub jektívnej zložky, pričom v prípade konceptu kontroly je podstatou objektívna stránka 124 Ambos 2008, op. cit ., str. 752. 125 Ibid ., str. 749. 126 ICC, Prokurátor v. Lubanga , ICC-01/04-01/06, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 29. január 2007, ods. 349–367. 127 ICC, Prokurátor v. Lubanga , ICC-01/04-01/, rozsudok Odvolacieho senátu, 1. december 2014, ods. 458. 128 ICC, Prokurátor v. Lubanga , ICC-01/04-01/06, rozsudok prvostupňového senátu, 14. marec 2012, ods. 989, 1006. 129 Pozri napr. ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 30. september 2008, ods. 480–6; ICC, Prokurátor v. Lubanga , ICC-01/04-01/, rozsudok Odvolacieho senátu, 1. december 2014, ods. 469. 130 ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07-3436-tENG, rozsudok senátu, 7. marec 2014, ods. 1394. 131 ICC, Prokurátor v. Lubanga , ICC-01/04-01/, rozsudok Odvolacieho senátu, 1. december 2014, ods. 469. 132 ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07-3436-tENG, rozsudok senátu, 7. marec 2014, ods. 1396.

25