NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

spáchania zločinu. 133 Napriek väčšinovému postoju Súdu sa tak v rozhodovacej praxi ako aj v akademickej sfére koncept kontroly predsa len kritizuje, a to z dôvodu možného porušovania zásady nullum crimen sine lege rozširujúcou interpretáciou textu Štatútu. 134 Zásadnejšiu kritiku priniesla interpretácia a súvisiaca rozhodovacia prax Súdu posled nej formy účasti na spáchaní zločinu podľa čl. 25 ods. 3 písm. a), a to prostredníc tvom inej osoby. Obdobne ako pri nesúhlasnom stanovisku sudkyne Christine Van den Wyngaertovej, ktorá v prípade konceptu kontroly nad páchaním zločinu poukazovala na tendenciu považovať vedúce osobnosti systémovej kriminality za „vinnejšie“, 135 aj pri interpretácii páchania zločinu prostredníctvom inej osoby je možné vnímať snahu Súdu postihnúť čo najširší okruh možných páchateľov najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva. Spáchanie zločinu prostredníctvom inej osoby (angl. perpetration by means ) pred pokladá, že osoba, ktorá spácha zločin, je prostriedkom alebo spôsobom na spáchanie zločinu pre nepriameho páchateľa, ktorý je človekom v pozadí. 136 Takouto inou osobou je zvyčajne osoba, ktorá nie je zodpovedná za zločin; najčastejším príkladom býva ne plnoletosť osoby. Hoci dikcia Štatútu by mohla evokovať interpretáciu, podľa ktorej slovné spojenie „táto iná osoba je trestnoprávne zodpovedná“ sa týka spáchania zločinu aj spolupáchateľom aj nepriamym páchateľom, z vyššie uvedeného o spolupáchateľovi je zjavné, že v jeho prípade je trestnoprávna zodpovednosť nevyhnutná, a preto sa tento element o absencii trestnoprávnej zodpovednosti týka iba spáchania zločinu prostred níctvom inej osoby. 137 To však zároveň evokuje otázku, prečo je v takom prípade vý slovne uvedená možnosť absencie trestnoprávnej zodpovednosti v prípade inej osoby, nie nepriameho páchateľa, keďže to je podstata spáchania zločinu prostredníctvom inej osoby. Štatút však túto absenciu uvádza ako možnosť („bez ohľadu na to, či táto iná osoba je trestnoprávne zodpovedná“), čo priviedlo Súd k rozhodnutiam, ktoré roz- pracovali koncept nepriameho páchateľa až na úroveň nepriameho spolupáchateľa. Ide o situáciu, v ktorej je osoba v pozadí hierarchicky nadradená priamym páchateľom pros tredníctvom organizačnej štruktúry. 138 Hoci medzinárodnoprávne precedensy v takejto oblasti chýbajú, literatúra poukazuje na vnútroštátne rozhodnutia, ktoré sú prirovnateľ né k tomuto konceptu. 139 Ide napr. o vyššie spomínaný prípad Spravodlivosť , v ktorom sa riešila zodpovednosť za vedomú účasť vo vládou celoštátne organizovanom systéme nespravodlivosti. 140 133 ICC, Prokurátor v. Lubanga , ICC-01/04-01/, rozsudok Odvolacieho senátu, 1. december 2014, ods. 879; ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 30. september 2008, ods. 506–508. 134 Prokurátor v. Ngudjolo (ICC-01/04-02/12), odlišné stanovisko sudkyne Christine Van den Wyngaert, 18. december 2012, ods. 16–20. 135 Ibid ., ods. 29. 136 Eser, op. cit ., str. 793 a nasl. Van Sliedregt, op. cit ., str. 71 a nasl. 137 Ambos 2008, op. cit., str. 755. 138 Svaček, O.: Mezinárodní trestní soud (2005–2017) . Praha: C. H. Beck 2017, str. 208 a nasl. 139 Pozri napr. Ambos 2008, op. cit., str. 753. 140 Prípad Spravodlivosť : Trials of War Criminals before the Nuremberg Military Tribunals under Control Council Law No. 10, Nuremberg, Washington 1949 –1953, TWC, vol. III, str. 954–1201.

26

Made with FlippingBook - Online magazine maker