NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

V takomto prípade ide o ďalší stupeň vývoja teórie kontroly. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že páchanie zločinu prostredníctvom tretej osoby je podobné vzťahu medzi nadriadeným a podriadeným v zmysle čl. 28 Rímskeho štatútu (angl. command responsibility ). 141 Oba koncepty stavajú na tom, že v jednom i druhom prípade môže buď osoba v pozadí alebo nadriadený kedykoľvek rozhodnúť o ukončení trestného plánu. V prípade nadriadeného ide o priamu kontrolu, v druhom prípade o kontrolu pros tredníctvom kriminálnej organizácie, ktorá je pod kontrolou osoby v pozadí a ktorá má k dispozícii ďalších jednotlivcov pripravených vykonať pokyn. V medzinárodnom trest nom práve sa tak akoby vymenil koncept hlavných a vedľajších páchateľov zločinu. Tí, ktorí sú fyzicky ďaleko od jeho páchania, sú jeho hlavnými vykonávateľmi, tých, ktorí ho priamo vykonávajú, je možné považovať za komplicov. 142 Účasť jednotlivých osôb je tak potrebné hodnotiť z hľadiska efektu ich účasti na trestnom pláne. 143 Osobitným prístupom je v tejto súvislosti koncept, ktorý je možné označiť ako koncept nepriameho spolupáchateľa. Súd ho rozpracoval v súvislosti s prípadom Katanga a Chui . 144 V tomto prípade poukázal na existenciu spoločného plánu spáchať zločin podľa medzinárodného práva členmi hierarchických organizácií, pričom organizácie nespája spoločné velenie, len spoločný plán. Pri najrozširujúcejšom výklade je možné trestne stíhať vodcu jednej z týchto organizácií za zločiny spáchané členmi druhej organizácie, a to aj v prípade, že nespadajú pod jeho velenie; spája ich len spoločný plán. 145 Rozdiel kontroly tu v rozpo re so zdôrazňovaním objektívneho prvku zločinu oveľa viac berie do úvahy práve jeho subjektívny element. Koncept kontroly je aplikovateľný aj pre čl. 25 ods. 3 písm. d) Rímskeho štatútu. 146 Ide o ustanovenie, ktoré sa na prvý pohľad javí ako záchranná sieť pre prokurátora, ktorý nemá dostatok dôkazov na preukázanie vyššie špecifikovaných konaní, a tak sa spoľahne na zločin skupiny osôb, ktoré konajú so spoločným plánom. Detailnejšia analýza však ukazuje, že to nie je také jednoduché. Čl. 25 ods. 3 písm. d) Rímskeho štatútu je skoro presná kópia čl. 2 ods. 5 písm. c) Medzinárodného dohovoru o potláčaní financovania terorizmu z roku 1998. 147 Ide o vyvrcholenie rokovaní súvisiacich s konceptom sprisahania, ktorý sa v anglosas kom systéme za istých okolnosti chápe ako samostatný zločin. Norimberská Charta 141 Ambos 2008, op. cit., str. 754. 142 Ibid . 143 Ibid . 144 ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 30. september 2008, ods. 492. 145 Bližšie pozri tiež ICC, Prokurátor v. Ruto a ost., ICC-01/09-01/11, rozhodnutie o potvrdení obvinení podľa čl. 61 ods. 7 písm. a) a b) Rímskeho štatútu, 23. január 2012, ods. 292. 146 Práve z dôvodu potreby detailnejšej analýzy konceptu kontroly aj vo vzťahu k čl. 25 ods. 3 písm. d) Rímskeho štatútu je obsah tohto článku analyzovaný v tejto časti monografie, hoci materiálne ide o spolupáchateľstvo v zmysle účastníctva, ktoré je predmetom úpravy 7. kapitoly tejto monografie. 147 Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu bol prijatý v rovnakom roku ako Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, z čoho môže vyplývať rovnakosť dikcie príslušnej úpravy, no v prípade tohto medzinárodného dohovoru nejde o úpravu priamej zodpovednosti jednotlivca podľa medzinárodného práva stricto sensu , ale o úpravu tzv. konvenčných trestných činov, zodpovednosť za ktoré sa rieši úpravou vnútroštátneho práva v zmysle prijatej medzinárodnej zmluvy regulujúcej spoluprácu medzi štátmi v trestnoprávnej oblasti.

27