NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Osobitný spravodajca Komisie Roberto Ago ho uviedol v čl. 19 návrhu článkov o zod povednosti štátu, ktorým sa rozlišovali medzinárodné delikty a medzinárodné zločiny štátov. Medzinárodný zločin bol definovaný ako medzinárodne protiprávne konanie, ktorým štát poruší medzinárodný záväzok tak závažnej povahy pre ochranu základných záujmov medzinárodného spoločenstva, že ho toto spoločenstvo ako celok považuje za zločin. 162 Nešlo tak o zodpovednostný vzťah voči konkrétnemu štátu, ale voči všet kým členom medzinárodného spoločenstva, t. j. erga omnes . Napriek neskoršiemu rozp racovaniu následkov medzinárodného zločinu sa kvôli nesúhlasu viacerých štátov i kriti ky akademickej obce návrhy článkov zásadne prepracovali, pričom sa upustilo od pojmu medzinárodný zločin. 163 Vzhľadom na to, že existencia kogentných pravidiel si vyžaduje zhodnotenie osobitého zodpovednostného vzťahu, sa však zaviedol pojem závažné poru šenie zásadných záväzkov k medzinárodnému spoločenstvu, ktorý sa záverom kodifikač ného procesu zmenil na pojem závažné porušenie povinností podľa kogentných noriem všeobecného medzinárodného práva. 164 Na rozdiel od pojmu medzinárodný zločin, ktorý súvisí so zodpovednosťou štá tu, súvisí pojem zločin podľa medzinárodného práva 165 so zodpovednosťou jednotliv ca. Avšak aj v tejto oblasti je potrebné rozlišovať medzinárodnú trestnú zodpovednosť jednotlivca, ktorá vyplýva priamo zo všeobecného medzinárodného práva, od zodpo vednosti, ktorú stanovujú medzinárodné zmluvy a ktorá sa dosahuje harmonizáciou vnútroštátneho práva s medzinárodnými záväzkami štátu. Práve trestnosť v prvom uve denom prípade vyplýva zo všeobecného medzinárodného práva bez ohľadu na to, či je príslušné konanie trestné podľa vnútroštátneho práva. V druhom prípade je naopak dôležité, či je príslušné konanie trestne stíhateľné podľa vnútroštátneho práva, k čomu sa štáty zaviazali na základe medzinárodnej zmluvy. Uvedené neznamená, že zločiny podľa medzinárodného práva nie sú kriminalizované aj v medzinárodných zmluvách. Práve naopak, skoro všetky zločiny podľa medzinárodného práva sú predmetom úpravy medzinárodných zmlúv, čo je výsledok kodifikačného vývoja medzinárodného práva. 166 Druhá norimberská zásada sa zaoberá výlučne zločinmi podľa medzinárodného práva. Tento pojem obsahuje tri kumulatívne podmienky. V prvom rade musí ísť o zod povednosť jednotlivca, keďže vina vyplývajúca z trestného konania, je osobná a v súvis losti s ňou je potrebné vyhnúť sa hromadnému potrestaniu. 167 Druhou podmienkou je 162 Pôvodne čl. 18. ILC Yearbook 1976, vol. II, časť 1. 163 K terminologickým súvislostiam pozri napr. Wyler, E.: From ‘State Crime’ to Responsibility for ´Serious Breaches of Obligations under Peremptory Norms of General International Law´. In: 13 (5) European Journal of International Law 2002, str. 1147–1160. 164 Pozri Články o zodpovednosti štátov za medzinárodne protiprávne konanie, Kapitola III. 165 Na svojom 39. zasadnutí v roku 1987 zmenila Komisia názov anglického textu Návrhu kódexu z „Draft Code of Offenses Against the Peace and Security of Mankind“ na „Draft Code of Crimes against the Peace and Security of Mankind“. Pozri Správu ILC, U.N. Doc. A/43/10 (1988). Pozri bližšie Bassiouni, M. Ch.: The History of the Draft Code of Crimes against the Peace and Security of Mankind. In: 27 (1-2) Israel Law Review 1993, str. 247–267. 166 V súčasnosti predstavuje výnimku úprava zločinov proti ľudskosti, ktoré sú predmetom kodifikačného úsilia Komisie OSN pre medzinárodné práva. V čase prípravy tejto monografie už bol Komisiou OSN pre medzinárodné právo pripravený návrh dohovoru o zločinoch proti ľudskosti. Bližšie pozri kapitolu 6.3 tejto monografie. 167 Rozsudok , op. cit., str. 256.

33