NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

už spomínaná trestnosť podľa medzinárodného práva bez ohľadu na to, či ide o konanie, ktoré je trestne stíhateľné podľa vnútroštátneho práva. 168 Tretia podmienka zdôrazňuje, že norma, podľa ktorej sa stanovuje trestná zodpovednosť jednotlivca za relevantné ko nanie, musí byť normou medzinárodného práva. 169 Samozrejme, skutočnosť, či vnútroštátne právo umožňuje priamu aplikáciu noriem upravujúcich zločiny podľa medzinárodného práva, či už vyplývajúcu z medzinárod ných zmlúv alebo medzinárodnej obyčaje, je potrebné odlíšiť od priamej kriminalizácie konania podľa medzinárodného práva. 170 No označenie konania za zločin podľa medzi národného práva nezávisí od toho, či vnútroštátny právny systém umožňuje vnútroštát nym súdom priamo aplikovať normy medzinárodného trestného práva. 171 Napriek tomu, že kvôli inému právnemu základu a obsahu zodpovednostného vzťa hu je potrebné rozlišovať trestnú zodpovednosť jednotlivca na medzinárodnej úrovni za zločiny podľa medzinárodného práva a zodpovednosť štátov za medzinárodné zločiny (t.j. závažné porušenie povinností podľa kogentných noriem všeobecného medzinárod ného práva), oba tieto koncepty spája materiálny prvok vyplývajúci z podstaty organi zovaného fungovania štátu i vysokého stupňa kolektívnosti zločinov podľa medziná rodného práva. 172 Uvedené je zrejmé nielen v prípade zločinov proti ľudskosti, ktorých definičným prvkom je systematickosť, príp. rozšírenosť trestného konania, ale osobitne v prípade agresie, keďže vyhlásenie a vedenie vojny je ťažko predstaviteľné v prípade fun gujúceho štátu bez zapojenia štátnych štruktúr. Táto požiadavka bola vo vzťahu k zlo činu agresie explicitne stanovená tzv. kampalským dodatkom, ktorý v čl. 25 ods. 3 bis vyslovene stanovuje, že vo vzťahu k zločinu agresie sa ustanovenia čl. 25 Štatútu budú vzťahovať výlučne na osoby, ktoré sú v postavení efektívne vykonávať kontrolu alebo riadiť politické alebo vojenské konanie štátu. Na porovnanie, hoci niektoré zoznamy uvádzajú ako zločiny podľa medzinárodného práva napr. aj obchodovanie s ľuďmi, tieto zločiny sú v podstate páchané súkromnými osobami proti štátom, pričom štáty pro ti nim na medzinárodnej úrovni bojujú spoločnou stratégiou zvyčajne prezentovanou v medzinárodných zmluvách typu aut dedere aut iudicare , t. j. zaviažu sa buď podozri vých trestne stíhať alebo ich vydať na trestné stíhanie iným štátom. 173 Ďalšou charakteristickou črtou zločinov podľa medzinárodného práva je ich zame ranie proti hodnotám, ktoré sú dôležité pre medzinárodné spoločenstvo ako celok. 174 168 Šturma, op. cit ., str. 16. 169 Werle, G., Jessberger, F.: Principles of International Criminal Law. Oxford: Oxford University Press 2014, str. 32. 170 Ibid ., str. 31. 171 Ibid . 172 Porovnaj ibid ., str. 170. 173 Pozri aj Cassese, op. cit ., str. 12–13. 174 Niektorí autori túto charakteristiku považujú za definičný element zločinov podľa medzinárodného práva. Pozri napr. Gaeta, P.: The History and Evolution of the Notion of International Crimes. In: 2.2 Charakteristické črty zločinov podľa medzi- národného práva

34