NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

konaní, ktoré predstavujú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť, bola nová torským prístupom, ktorý bolo potrebné vyslovene zdôrazniť. Predsa len ide o oblasť, na ktorú sú štáty citlivé a ktorú vymedzili aj v samotnej Charte OSN, kde zdôraznili nezasahovanie do vnútroštátnych záležitostí štátu. 195 No zároveň si uvedomovali, že roz siahle či systematické porušovanie ľudských práv ohrozuje medzinárodný mier a bezpeč nosť. 196 Svedčí o tom aj poverenie Komisie po 2. svetovej vojne, ktorá bola okrem man dátu formulovať norimberské zásady tou istou rezolúciou Valného zhromaždenia OSN poverená, aby sa venovala rozpracovaniu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva. 197 Hoci Komisia tento návrh vypracovala a Valnému zhromaždeniu OSN ho predložila už v roku 1954, 198 kvôli tzv. Studenej vojne bol ďalší postup zo strany štátov pozastavený 199 a následne obnovený až na prelome 70. a 80.-tych rokov. 200 Avšak až po páde železnej opony predložila Komisia Valnému zhromaždeniu OSN prepracovaný Návrh zločinov proti medzinárodnému mieru a bezpečnosti ľudstva. 201 V rámci entuziazmu 90-tych rokov, kedy boli štáty ochotné a schopné podporiť vznik medzinárodných tribunálov, 202 sa Komisia v samotnom Návrhu zaoberala všeobecnými princípmi a zoznamom zločinov podľa medzinárodného práva a pre otázku medzinárodného trestného súdnictva vytvo rila osobitnú pracovnú skupinu, ktorá pripravila a zhodnotila možnosti a náležitosti prí padného medzinárodného súdneho orgánu, ktorý by mal jurisdikciu trestne stíhať osoby, ktoré sú priamo zodpovedné podľa medzinárodného práva. 203 Po tom, ako štáty podporili možnosť výkonu medzinárodnej trestnej jurisdikcie, sa v priebehu desaťročia zrealizovala vízia založenia nezávislého medzinárodného súdneho orgánu, ktorý má právomoc trestne stíhať páchateľov najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva, a to aj v prípade, že tieto činy nie sú trestné podľa vnútroštátneho práva a daná zásada nie je výslovne jeho súčasťou. 204 Na rozdiel od klasických medzinárodných zmlúv však nie je vo vzťahu k za loženému Medzinárodnému trestnému súdu nevyhnutná harmonizácia vnútroštátneho právneho poriadku, aj keď je vo vytvorenom rámci jeho fungovania vítaná. 205 2.4 Čiastkový záver Zásada, že zodpovednosť jednotlivca podľa medzinárodného práva nie je ovplyv nená tým, či vnútroštátny právny poriadok upravuje trestnosť príslušného konania 195 Pozri bližšie čl. 2 ods. 7 Charty OSN. 196 Štatúty ad hoc tribunálov boli prijaté na základe rezolúcií BR OSN, ktoré boli prijaté na základe kapitoly VII Charty OSN; ich výnimočnosť uznáva aj čl. 2 ods. 7 Charty OSN upravujúci zásadu nezasahovania do vnútroštátnych záležitostí štátov. 197 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 95 (I) z 11. decembra 1946. 198 Pozri ILC Yearbook , 1954, vol. II. 199 Pozri rezolúciu Valného zhromaždenia 898 (IX) z 14. decembra 1954. 200 Pozri rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 36/106 z 10. decembra 1981. 201 Pozri A/CN.4/SER.A/1996/Add.l (Part 2), ILC Yearbook , 1996, vol. II, časť 2, ods. 50. 202 Svedčí o tom aj vytvorenie ad hoc tribunálov. 203 Pozri správu Komisie z jej 46. zasadnutia. A/49/10 (1994). 204 Pozri Rímsky štatút, na základe ktorého vznikol Medzinárodný trestný súd. Na základe nadradenosti medzinárodného práva však boli zriadené tak ad hoc tribunály ako aj ICC. Pozri bližšie Šturma, op. cit ., str. 47. 205 Pozri nižšie v čiastkovom závere tejto kapitoly.

38