NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

norimberských zásad rozhodla túto časť vypustiť. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že je názoru, že otázka stanovenia trestu je v kompetencii súdu. 212 Neaplikovanie inštitútu imunít, ktoré sa spája s vyvodzovaním zodpovednosti uve deným v tretej norimberskej zásade, je dôležitým aspektom súvisiacim s trestnoprávnou zodpovednosťou jednotlivca na medzinárodnej úrovni. Ide však o komplexný inštitút, ktorého pochopenie je dôležité pre jeho správne ne/aplikovanie. Hoci tretia norim berská zásada neobsahuje žiadne výnimky, je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi jej uplatňovaním na vnútroštátnej a na medzinárodnej úrovni a tiež otázku hmotnoprávnej zodpovednosti a jej procesnoprávneho uplatňovania. 213 3.2 Právny inštitút imunít Inštitút imunít vyplýva z povahy medzinárodného spoločenstva, ktoré je vytvárané štátmi ako rovnoprávnymi subjektmi. Táto rovnoprávnosť je zaručená princípmi medzi národného práva, najmä právom na politickú nezávislosť a s ňou spojenou suverenitou štátu a imunitou jeho predstaviteľov. 214 Pod suverenitou štátov a ich vzájomnou rovnos ťou treba chápať rovnosť pred zákonom. 215 Nad štátmi neexistuje žiadna „vyššia moc“, ktorá by mohla štáty legitímne donútiť k plneniu ich záväzkov, pokiaľ sa štáty ako zvr chované subjekty samy nerozhodnú takúto inštanciu v niektorých prípadoch vytvoriť. Suverénny štát je modelom právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s pojmom právnickej osoby v rámci vnútroštátneho práva. Aj v prípade štátov existujú osoby za stupujúce a reprezentujúce svoj štát vo vzťahoch s inými subjektmi medzinárodného práva. Každý z týchto zástupcov má istú úroveň imunity, ktorá vyplýva či už z medzi národného obyčajového práva alebo medzinárodného zmluvného práva. 216 Zároveň je potrebné rozlíšiť imunitu štátu a imunitu jeho predstaviteľov. Tretia norimberská zásada poukazuje práve na zástupcov štátu, keďže reflektuje materiálne medzinárodnoprávne pramene, pôsobením ktorých vznikla, a to na status najvyšších nemeckých pohlavárov. 212 ILC Norimberské zásady, op. cit. , ods. 104. 213 Porovnaj Medzinárodný súdny dvor, Prípad trestného zatykača , Konžská demokratická republika v. Belgicko, rozsudok, 14. február 2002, ICJ Reports 2002, ods. 60. 214 Podľa doktríny štátneho aktu, vyvinutej americkými súdmi, súdy nesmú prejednávať právoplatnosť ofi ciálnych aktov iného štátu, či zákonnosť postupu jeho orgánov. Hoci princíp imunity a doktrína štát neho aktu majú rozličné teoretické východiská, ich výsledky v praxi sú si veľmi podobné. Na rozdiel od princípu imunity je však doktrína štátneho aktu použiteľná napr. aj vtedy, keď žalovaný nie je samotný predstaviteľ zahraničného štátu, ale jeho konanie je predmetom predbežnej otázky súdneho sporu medzi súkromnými osobami. 215 Čepelka, Šturma, op. cit ., str. 52. 216 Terminológia, ktorá sa v súčasnosti používa, rozlišuje medzi pojmami najvyššej ochrany, nedotknuteľnos ti, výsadami a imunitou. Pozri Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahranič ných vecí č. 157/1964 Zb. z 10. júna 1964). Imunita tak môže byť upravená medzinárodnými dohodami (napr. Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z 18. apríla 1961, ktorého základné ustanovenia už majú charakter obyčajového práva, Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z 24. apríla 1963, Vie denský dohovor o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií z 21. novembra 1947) alebo medzinárodným obyčajovým právom (napr. imunita hláv štátov, ktorí požívajú počas pobytu na území iného štátu minimálne také isté výsady a imunity ako diplomati na základe Viedenského doho voru o diplomatických stykoch).

41