NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

2. ide o imunitu ratione personae, ktorá zaniká súčasne s ukončením úradu, 3. sa konanie týka stíhania najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva a je daná jurisdikcia príslušného medzinárodného súdneho orgánu.

3.3 Zodpovednosť najvyšších predstaviteľov v ponorimberskom období

Obdobne ako Charta rieši otázku trestnoprávnej zodpovednosti reprezentantov štá tu aj Návrh kódexu o zločinoch proti mieru a bezpečnosti ľudstva, či už z roku 1954 232 alebo 1996. 233 Aj štatúty ad hoc tribunálov upravujú irelevantnosť oficiálneho postavenia v prípade stíhania osôb podozrivých zo spáchania príslušných zločinov podľa medziná rodného práva. Najznámejším prípadom judikatúry ad hoc tribunálov v tejto oblasti je pravdepodobne rozhodnutie ICTY v prípade Milošević , v ktorom ICTY potvrdil, že zásada o nepozbavení trestnej zodpovednosti z dôvodu oficiálneho postavenia osoby je zásadou obyčajového práva. 234 V prípade Krstić ICTY zdôraznil, že imunita za spáchanie zločinov podľa medzinárodného práva môže existovať v prípade vzťahov medzi štátmi, 235 no bolo by nesprávne navrhovať, že existuje pred medzinárodnými trestnými súdmi. 236 Ako bude analyzované nižšie, tento výrok je možné vnímať v súvislosti s tým, že ad hoc tribunály boli založené rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN konajúcej na základe kapitoly VII Charty OSN. V prípade medzinárodnej súdnej inštancie založenej medzi národnou zmluvou je nutné vnímať situáciu komplexnejšie. Konštituovanie Medzinárodného trestného súdu je nutné v oblasti zodpovednosti najvyšších predstaviteľov vnímať na viacerých úrovniach, osobitne vo vzťahu k spoluprá ci so štátmi, keďže nie všetky štáty sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu. Na rozdiel od ad hoc tribunálov, ktoré vznikli na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, ktorá okrem iného rozhodla o plnej spolupráci štátov s ICTY, vrátane povinnosti vyhovieť zrieknutie sa imunity pre nútený výkon rozhodnutia. Na to sa podľa čl. 32 ods. 4 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch vyžaduje osobitný úkon jeho zrieknutia sa. 232 Čl. 3: Skutočnosť, že osoba konala ako hlava štátu alebo ako zodpovedný vládny predstaviteľ, ho nezba vuje zodpovednosti za spáchanie ktorékoľvek zločinu podľa tohto kódexu. 233 Čl. 7: Úradné postavenie osoby, ktorá spácha zločin proti mieru a bezpečnosti ľudstva, aj keby šlo o hlavu štátu alebo vlády, ho nezbavuje trestnej zodpovednosti ani nie je dôvodom na zníženie trestu. 234 ICTY, Prokurátor v. Milošević , IT-02-54, rozhodnutie o predbežných otázkach, senát, 8. november 2001, ods. 28. 235 Pozri napr. otázku funkčnej imunity, ktorú rieši Komisia OSN pre medzinárodné právo vo vzťahu k skú manej oblasti imunít štátnych prestaviteľov z cudzej trestnej jurisdikcie, kde ju rieši v súvislostiach me dzištátnych vzťahov, t. j. v horizontálnej rovine, nie vo vertikálnej rovine vzťahov medzi štátom a medzi národnou súdnou inštanciou. 236 ICTY, Prokurátor v. Krstić , IT-98-33-A, rozhodnutie o žiadosti o predvolaní, Odvolací senát, 1. júl 2003, ods. 26. 3.4 Zodpovednosť najvyšších predstaviteľov v Rímskom štatúte

44