NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

pred norimberským procesom umožňovali trestné stíhanie radových vojakov, ak vedeli alebo mali vedieť, že vykonaním rozkazu spáchajú závažný zločin. 288 Pravdepodobne najcitovanejším relevantným rozhodnutím tohto obdobia je rozsudok lipského súdu po 1. svetovej vojne v prípade Llandovery Castle . Súd v tomto prípade rozhodol, že podriadený, ktorý vykoná rozkaz, je zodpovedný a bude potrestaný, ak mu bolo známe, že rozkaz nadriadeného smeroval k porušeniu civilného alebo vojenského práva. 289 Súd síce zdôraznil, že podriadení nemajú povinnosť skúmať rozkaz svojho nadriadeného a že sa môžu spoľahnúť na jeho súlad s právnym poriadkom, ale zároveň poukázal na to, že takúto dôveru nie je možné nadriadenému preukazovať v prípade, ak je každému jasné, že predmetný rozkaz je bezpochyby v rozpore s právom. 290 4.1 Obhajoba z dôvodu vykonania rozkazu nadriadeného počas norimberského procesu Obhajoba z dôvodu vykonania rozkazu nadriadeného ako tzv. podmienená trestná zodpovednosť nebola pri príprave Charty prijímaná jednohlasne, no členovia Komisie OSN pre vojnové zločiny boli vo svojom vysvetľujúcom memorande k Návrhu dohovo ru o založení súdu pre vojnové zločiny schopní zhodnúť sa aspoň na tom, že iba samotná skutočnosť konania v súlade s rozkazmi nadriadeného nezbavuje osobu, ktorá spáchala vojnový zločin, zodpovednosti za toto svoje konanie. 291 Situácia počas 2. svetovej vojny bola tak špecifická, niekedy až neuveriteľná, že jej následné hodnotenie neodzrkadľovalo dovtedy všeobecne prijímané názory na zodpo vednosť radových vojakov za spáchanie najzávažnejších zločinov. 292 Rozsah a závažnosť spáchaných zločinov viedli preto k prijatiu konceptu, ktorý nedával radovým vojakom žiadnu možnosť obhajovať sa tým, že v podstate vykonávali rozkazy svojich nadriade ných. 293 Čl. 8 Charty preto upravil tzv. koncept absolútnej zodpovednosti, t. j. nemož nosti vyvinenia sa tým, že obvinený len plnil rozkazy. Na druhej strane Charta umožnila vziať do úvahy plnenie rozkazu ako poľahčujúcu okolnosť. 294 Samotný Tribunál však v Rozsudku predstavil koncept tzv. morálneho výberu. Odmietol obhajobu z dôvodu vykonania rozkazu nadriadeného s odkazom na čl. 8 Charty a uviedol, že ide o ustano venie, ktoré je v súlade s právom všetkých národov. 295 Zároveň poukázal na to, že táto obhajoba sa nikdy neuznávala, ak vojak vykonal rozkaz zabiť alebo mučiť v rozpore s medzinárodným právom vojny; uviedol tiež, že podľa Charty je napokon možné vziať 288 Gaeta, P.: The Defence of Superior Orders: The Statute of the International Criminal Court versus Cus tomary International Law. In: 10 European Journal of International Law 1999, str. 175. 289 Rozsudok lipského súdu z 16. júla 1921, reprodukovaný in: 16 American Journal of International Law 1922, str. 722. 290 Ibid . 291 UNWCC, op. cit ., str. 280. 292 Garraway, C. H. B.: The Defence of Superior Orders. In: Duyx, P. a ost.: War Crimes Law and the Statute of Rome: Some Afterthoughts? Report on the Seminar of Rijswijk, The Netherlands on 22 October 1999. In: 39 Revue de Droit Militaire et de Droit de la Guerre 2000, str. 97. 293 Uvedené platí bez ohľadu na to, že norimberský proces sa zaoberal zodpovednosťou najvyšších pohlavárov. 294 Čl. 8 Charty. 295 Rozsudok, op. cit ., str. 224.

54