NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

normu, ktorá sa mu priečila, považovali preto za neplatnú ab initio , od počiatku. 302 Norimberský tribunál však vykonával svoju jurisdikciu na základe medzinárodného práva, ktoré predmetné konanie kriminalizovalo, preto sa s obhajobou vykonávaním rozkazov vyporiadal inak. 4.2 Obhajoba z dôvodu vykonania rozkazu nadriadeného po norimberskom procese Po 2. svetovej vojne sa otázkou obhajoby vykonaním rozkazu zaoberala Komisia OSN pre medzinárodné právo aj naďalej a v rovnakom znení ako vo formulovaných norimberských zásadách ho uviedla aj v Návrhu kódexu zločinov proti mieru a bez pečnosti ľudstva z roku 1951. 303 V roku 1954 však vo finálnom znení Návrhu kódexu už vymenila možnosť morálneho výberu za možnosť nevykonať rozkaz. 304 Počas tzv. studenej vojny sa nepodarilo prijať relevantný text ani počas prípravy Dohovoru proti genocíde 305 ani počas prípravy Ženevských dohovorov z roku 1949 a ich Dodatkových protokolov. 306 Preto, keď sa pripravovali štatúty ad hoc tribunálov, okrem norimberských zásad vyplývajúcich z Charty norimberského tribunálu, nebolo možné prezentovať žiad ne iné akceptované pravidlo medzinárodného práva, ktoré by upravovalo otázku obha joby výkonom rozkazu. 307 Vysvetľujúca správa generálneho tajomníka OSN k Štatútu ICTY sa však priklonila skôr k tokijskému modelu, keďže uvádza, že vykonanie rozkazu vlády alebo nadriadeného nezbavuje radového vojaka zodpovednosti, a preto by nemala byť jeho obhajobou, no zároveň poukazuje na možnosť tribunálu, aby to vzal do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť, ak si to vyžaduje spravodlivosť. 308 Generálny tajomník OSN dal ako príklad zváženie tejto okolnosti v spojení s inými možnými obhajobami, napr. s nátlakom. 309 Rozhodovacia prax ad hoc tribunálov v súvislosti s obhajobou z dôvodu vykonania rozkazu nadriadeného preukázala, že ich agenda sa líši od prípadov riešených počas no rimberského procesu, kedy boli súdení výlučne najvyšší pohlavári. Najlepším príkladom je prípad vo veci Erdemović , 310 kedy sa obvinený priznal k zabitiu približne 70 ľudí počas srebrenického masakru, no zároveň vyhlásil, že to musel urobiť, pretože inak by zabili 302 Van Sliedgert, op. cit. , str. 306. 303 Čl. IV Návrhu kódexu, UN GAOR, Supp. No. 9, UN Doc. A/CN 4./44, str. 13. 304 Čl. IV Návrhu kódexu, UNGAOR Supp. No. 9, UN Do. A/2693, str. 12. 305 Schabas, W. A.: Genocide in International Law. The Crimes of Crimes . Cambridge: Cambridge University Press 2000, str. 326–329. 306 Bližšie pozri Dinstein, op. cit., str. 217–225. 307 Otázkou obhajoby vykonávaním rozkazov sa zaoberal aj Návrh kódexu o zločinoch proti mieru a bezpeč nosti ľudstva, v čase prípravy štatútov ad hoc tribunálov však bol predložený ešte len po 1. čítaní. Návrh kódexu o zločinoch proti mieru a bezpečnosti ľudstva z roku 1996 v konečnom znení v svojom čl. 5 upra vuje túto otázku bez možnosti vyvinenia, stanovuje však možnosť zmierniť trest, ak si to spravodlivosť vyžaduje. 308 Správa generálneho tajomníka podľa ods. 2 rezolúcie BR OSN 808 z roku 1993, UNSC Doc. S/25704 (1993), ods. 57. Tiež in: 32 International Legal Materials 1993, str. 1163. 309 Ibid . 310 ICTY, Prokurátor v. Erdemović , 96-22-T, rozsudok Senátu, 29. november 1996.

56