NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

jeho. Podľa svojho vyhlásenia totižto odmietol zabíjať, ale povedali mu, že ak mu ich je ľúto, nech sa zaradí a zabijú ho tiež. 311 ICTY vo svojom rozhodnutí uviedol, že hoci o tom nie je nič ani v správe generálneho tajomníka OSN ani v Štatúte ICTY, konanie pod nátlakom môže byť obhajobou aj v prípade porušenia medzinárodného humani tárneho práva, pričom poukázal na prípady rozhodnuté po norimberskom procese. 312 Zároveň však ICTY pre nedostatok dôkazov obhajobu pod nátlakom zamietol a odsúdil Erdemovića na 10 rokov väzenia. Odvolací senát ICTY tesnou väčšinou zamietol v tejto otázke závery prvostupňového rozhodnutia a k svojmu rozhodnutiu pripojil rozsiahle stanoviská sudcov nesúhlasiacich so samotným rozhodnutím či s jeho odôvodnením. Tieto stanoviská v podstate preskúmali vnútroštátnu i medzinárodnú prax a buď došli k záveru, že právo slúži širšiemu normatívnemu účelu v súvislosti s jeho sociálnou, po litickou a hospodárskou úlohou, a preto je dôležitý jeho odstrašujúci efekt 313 alebo zdô raznili to, že konanie pod nátlakom môže byť vo všeobecnosti súčasťou medzinárodného trestného práva. A keďže neexistuje osobitné pravidlo, ktoré ho zakazuje pre zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ide o koncept aplikovateľný aj v tejto oblasti. 314 Sudca Cassese v tejto súvislosti uviedol, že radový vojak má povinnosť neuposlúchnuť rozkaz výlučne v prípade, ak je v zjavnom rozpore s požiadavkami práva, inak má mož nosť využiť obhajobu vykonaním rozkazu ako takú, nielen ako poľahčujúcu okolnosť. 315 4.3 Obhajoba z dôvodu vykonania rozkazu nadriadeného v Rímskom štatúte V medzinárodnom trestnom práve, pri vývoji jeho úpravy či aplikácii, je častým problémom iné chápanie rovnakých konceptov alebo dokonca rozličnosť konceptov pre rovnakú oblasť trestného práva, čo súvisí s rozdielnosťou anglosaskej a kontinentálnej právnej kultúry. Výnimkou nebola ani príprava Rímskeho štatútu. Pri diskusiách o ob hajobe výkonom rozkazu sa opäť prejavilo odlišné chápanie rozličných, príp. podobných právnych konceptov, v tomto prípade konceptu konania pod nátlakom, ktoré je možné vnímať ako ospravedlnenie konania i ako vyvinenie. Prípravu a prijatie relevantných článkov Rímskeho štatútu v podstatnej mie re ovplyvnili najmä vyššie uvedené nesúhlasné stanoviská pripojené k rozsudku Odvolacieho senátu ICTY v prípade Erdemović . Čl. 33 Rímskeho štatútu je tak kom promisom zástancov tzv. absolútnej zodpovednosti (podporovanej najmä Nemeckom a Veľkou Britániou) a tzv. podmienenej zodpovednosti (podporovanej najmä USA). Formulácia čl. 33 Rímskeho štatútu je negatívna, t.j. vylučuje zbavenie trestnej zodpo vednosti v prípade osoby, ktorá príslušné zločiny spáchala v súlade s príkazom vlády ale bo vojenského alebo civilného nadriadeného. Prípadné zbavenie trestnej zodpovednosti podľa čl. 33 ods. 1 Rímskeho štatútu je možné len za predpokladu kumulatívneho spl Ibid ., ods. 16-20. 313 Porovnaj ICTY, Prokurátor v. Erdemović , 96-22-A, rozsudok Odvolacieho senátu, 7. október 1997, spo jené odlišné názory sudcu McDonalda a sudcu Vohraha, ods. 75. 314 Ibid ., odlišné a nesúhlasné stanovisko sudcu Casseseho, ods. 12. 315 Ibid ., ods. 15. 311 Ibid ., ods. 10. 312

57