NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

že by boli splnené všetky ostatné podmienky. To isté platí, ak by boli príslušné zločiny spáchané con amore . 325 Osobitnú pozornosť si v súvislosti s obhajobou na základe vykonania rozkazu zaslúži osoba nadriadeného, či už ide o člena vlády alebo civilného alebo vojenského nadriadeného. Každá osoba, ktorá rozkaz vydáva, musí byť na to oprávnená, v prípade nelegitímnej osoby by neexistovala povinnosť rozkaz vykonať. Oveľa analyzovanejšia je však otázka postavenia civilného nadriadeného. 326 Bez pochýb by do tejto kategórie spadali všetky osoby, ktorých konanie je pričítateľné vláde. Na druhej strane je potreb né odlíšiť civilného nadriadeného podľa skúmaného čl. 33 Rímskeho štatútu a podľa čl. 28 Rímskeho štatútu, ktorý upravuje zodpovednosť veliteľov a iných nadriadených. Vo vzťahu k čl. 28 Rímskeho štatútu je dôležité poukázať na rozhodnutie ICTY, podľa ktorého je pre aplikovateľnosť princípu zodpovednosti nadriadeného dôležitá jeho efek tívna kontrola nad osobami, ktoré porušujú medzinárodné humanitárne právo. V praxi to znamená schopnosť takéhoto nadriadeného buď na svojich podriadených pôsobiť preventívne alebo ich v prípade porušenia medzinárodného humanitárneho práva po trestať, t. j. byť v podobnej situácii ako vojenský nadriadený. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu sa tak zhodol s Komisiou OSN pre medzinárodné právo, ktorá sa vo vzťahu k zodpovednosti nadriadeného venovala de facto kontrole, ktorá sú visí s efektívnou kontrolou. 327 Obdobne zamerané rozhodnutia prijal aj Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu, ktorý v prípade Akayesu ako prvý rozhodol o zodpoved nosti civilného nadriadeného. 328 Na rozdiel od zodpovednosti nadriadeného podľa čl. 28 Rímskeho štatútu, v prí pade zodpovednosti podľa čl. 33 Rímskeho štatútu je nadriadeným iba osoba prepojená s vládou alebo vojenský veliteľ. Je však potrebné mať na pamäti, že ak rozkazy vydáva civilný nadriadený, ktorý de facto koná ako vojenský nadriadený, a to pod záštitou vlády, čl. 33 Rímskeho štatútu by bol aplikovateľný. 329 Ide o situáciu, ktorá bola predmetom skúmania napr. v prípade Krstić . Generál Krstić ešte nebol vymenovaný za veliteľa sku piny ozbrojených síl Drina Corps, no už konal, akoby k vymenovaniu došlo, hoci bolo ešte len na papieri. Jeho de facto konanie bolo tak blízko konaniu de iure , že bolo možné kvalifikovať ho ako príkaz nadriadeného podľa čl. 33 Rímskeho štatútu, hoci de iure nadriadeným ešte nebol. 330 Rozdiel medzi aplikovateľnosťou čl. 28 a čl. 33 Rímskeho štatútu nie je samoúčelný, ale vyplýva z podstaty vzťahu medzi podriadeným a nadriadeným v rámci ozbrojených síl, ktorých efektivita záleží od plnenia rozkazov nadriadených. Čl. 33 Rímskeho štatútu môžu preto využiť iba členovia ozbrojených síl. Poukazujú na to aj vyššie spomínané 325 Van Sliedregt, op. cit. , na str. 294 uvádza, že podobne aj Shakespearov Hamlet potrestal Rosencrantza a Guildensterna, ktorí síce konali podľa rozkazov, no zároveň si ich vykonávanie užívali (angl. they did make love to their employment). 326 Pozri tiež Hajdin, op. cit. , Van Sliedregt, op. cit. , str. 293 a nasl. 327 ICTY, Prokurátor v. Delalić a ost., IT-96-21-T, rozsudok Senátu, 16. november 1998, ods. 378. 328 ICTR, Prokurátor v. Akayesu , 96-4-T, rozsudok Senátu, 2. september l998, ods. 490 a nasl. 329 Hajdin, op. cit. 330 Bližšie pozri ICTY, Prokurátor v. Krstić, IT-98-33-T, rozsudok Senátu, 2. august 2001 (ďalej aj Krstić 2001), ods. 300, 328 a 625.

59