NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

5 PIATA NORIMBERSKÁ ZÁSADA – PRÁVO NA SPRAVODLIVÝ SÚDNY PROCES Každá osoba, ktorá je obvinená zo spáchania zločinu podľa medzinárodného práva, má právo na spravodlivý súdny proces na základe faktov a práva. Norimberský proces sa často spája predovšetkým so zmenou postavenia jednot livca vo vzťahu k jeho medzinárodnoprávnej subjektivite v súvislosti s jeho trestnou zodpovednosťou podľa medzinárodného práva. V tomto kontexte sa však akoby zabú dalo na jeho druhý pilier, na ktorom stál a ktorý sa zvyčajne spomína mimo neho. Je síce pravda, že medzinárodné trestné právo a medzinárodná ochrana ľudských práv sa po 2. svetovej vojne vyvíjali rôznym tempom a rôznymi prostriedkami medzinárodného práva, no už pred prijatím Všeobecnej deklarácie ľudských práv existoval medzinárod noprávny dokument, ktorý sa zaoberal aj ľudskými právami aj zodpovednosťou jed notlivca, t. j. v konečnom dôsledku sa zaoberal oboma oblasťami, šlo práve o Chartu norimberského Tribunálu. Práve Charta bola prvým medzinárodnoprávnym dokumen tom, ktorý poukázal na jednotlivcov ako na subjekty majúce práva nezávisle od uznania štátom ako suverénom. 333 Norimberské procesy boli od počiatku postavené na dvoch pilieroch: 334 prvým pilierom bolo vyporiadanie sa so zodpovednosťou páchateľov najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva, v rámci druhého piliera bolo potrebné nezabúdať na dô ležitosť spravodlivého procesu vyvodzovania tejto zodpovednosti. Ako už bolo uvedené vyššie, pred začatím príprav na vypracovanie Charty existovali rôzne návrhy na to, ako sa vyporiadať s nacistickými páchateľmi, vrátane návrhu na ich hromadnú popravu či prijatie politického rozhodnutia o ich vine bez súdneho procesu. 335 Hoci viacerí štátni predstavitelia boli názoru, že vodcovia nacistického režimu nemajú práva v zmysle sú časnej právnej úpravy, ktorá uznáva základné ľudské práva všetkých ľudí z dôvodu ich ľudskej dôstojnosti, boli minimálne ochotní zvažovať súdny proces z dôvodu vnímania tohto procesu a jeho prijatia nemeckou verejnosťou. 336 Napokon prevládol názor, že je nevyhnutné uplatňovať právo aj voči páchateľom najzávažnejších zločinov podľa me dzinárodného práva. 337 V tejto súvislosti je známy výrok hlavného prokurátora USA 333 King, H. T. Jr.: Nuremberg and Sovereignty. In: 28 Case Western Reserve Journal of International Law 1996, str. 136 a nasl. 334 Kirsch, P.: Applying the Principles of Nuremberg in the International Criminal Court. In: 6 Washington University Global Studies Law Review 2007, str. 502. 335 Bass, op. cit ., str. 182. 336 Porovnaj Hafetz, J.: Punishing Atrocities Through a Fair Trial. International Criminal Law from Nuremberg to the Age of Global Terrorism . Cambridge: Cambridge University Press 2018, str. 9. 337 Vo vzťahu k tvrdeniu, že šlo o stíhanie porazených víťazmi, je možné poukázať aj na to, že po 2. svetovej vojne nebolo reálne nájsť neutrálne štáty a tiež na to, ako to dopadlo po 1. svetovej vojne, v tzv. lipskom 5.1 Právo na spravodlivý súdny proces počas norimberského procesu

62