NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Roberta H. Jacksona, podľa ktorého je nevyhnutné myslieť na to, že ako norimberskí žalobcovia súdia obžalovaných, tak bude história zajtra súdiť ich. 338 Výsledkom uvedených diskusií bol napokon čl. 16 Charty, ktorý upravil zásadu spra vodlivého súdneho procesu pre obžalovaných. Tá bola potvrdená aj v Komisiou sformu lovaných zásadách, a to v piatej zásade, znenie ktorej je totožné so znením čl. 16 Charty. Čl. 16 Charty ako jedno z jej kratších ustanovení špecifikuje požiadavky spravodli vého súdneho procesu ako postup, ktorý treba dodržiavať. Ako prvú požiadavku tohto postupu stanovuje nevyhnutnosť poskytnúť obžalovanému detailné informácie o obvine niach, pričom tieto informácie je nutné poskytnúť mu v jazyku, ktorému rozumie a navyše v primeranom čase pred súdnym konaním. Toto konanie musí byť podľa Charty tiež samo osebe vedené alebo preložené do jazyka, ktorému obžalovaný rozumie. Charta takisto upravila právo obžalovaného poskytnúť akékoľvek vysvetlenie týkajúce sa obvinení proti nemu a tiež právo na vlastnú obhajobu pred Tribunálom, príp. využitie práva na pomoc právneho zástupcu. Napokon Charta výslovne uviedla tiež právo predložiť dôkazy alebo podrobiť krížovému výsluchu akéhokoľvek svedka, ktorého predvolá prokurátor. Norimberská Charta bola v čase svojej prípravy a prijatia určite inovatívnym do kumentom z hľadiska medzinárodného práva aj v oblasti práv obžalovaného. Avšak už aj v tom čase, nielen zo súčasného hľadiska, v nej chýbalo viacero práv, ktoré sa obža lovaným uznávali na vnútroštátnej úrovni. Jedinečným príkladom je právo odvolať sa proti rozhodnutiu súdneho orgánu. Hoci právo odvolať sa nie je ani v súčasnosti ani v anglosaskej ani v kontinentálnej právnej kultúre absolútne, osobitne v trestnom práve je zásadným prostriedkom prevencie justičného omylu a tiež spôsobom, ako zabezpečiť legitimitu trestného procesu. 339 Napriek tomu v tejto veci Charta akoby viac zohľadni la finančnú a časovú otázku. Teoreticky je preto možné poukazovať na neumožnenie odvolania ako na jeden z najzásadnejších nedostatkov norimberského procesu vo vzťa hu k zásade spravodlivého súdneho procesu. 340 Avšak vzhľadom na sui generis kontext celého procesu je tiež možné vnímať aj istú nepraktickosť a nepotrebnosť odvolacieho orgánu. 341 Hoci norimberský proces má vzhľadom na absenciu práva odvolať sa veľké negatívne konotácie na hodnotení, či šlo o spravodlivý súdny proces, väčšina analýz v tomto smere končí hodnotením, že si to takto vyžadovala spravodlivosť, ktorá je ako taká podstatou spravodlivého súdneho procesu. 342 Podľa čl. 26 Charty bol rozsudok procese, keď malo Nemecko možnosť vykonávať trestné stíhanie v rámci vlastného systému. Bližšie pozri Ferencz, B.: Nuremberg Trial Procedure and the Rights of the Accused. Reprented in: 39 Loyola of Los Angeles International and Comparative Law Review 2016–2017, str. 88. 338 Jackson, Úvodný prejav, op. cit ., str. 3. 339 Marshall, P. D.: A Comparative Analysis of the Right to Appeal. In: 1 Duke Journal of Comparative and International Law 2011, str. 2. 340 Simpson, G.: Law,War and Crime:War Crimes Trials and the Reinvention of International Law. Cambridge: Polity Press 2007, str. 115. 341 Spojenci poukazovali na malý počet notoricky známych mužov, ktorí ovládali svetovú scénu už desať rokov. Bush, J. A.: Lex Americana: Constitutional Due Process and the Nuremberg Defendants. In: 45 Saint Louis University Law Journal 2001, str. 531. 342 Wallach, E. J.: The Procedural and Evidentiary Rules of the Post-World War II War Crimes Trials: Did They Provide An Outline For International Legal Procedure? In: 37 Columbia Journal of Transnational Law 1999, str. 883.

63