NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

tak podľa Hansa Kelsena učinené zadosť, ak obžalovaní vedeli o nemorálnom charak tere svojho konania, hoci pozitívnoprávne normy toto konanie nezakázali výslovne. 358 Zaujímavý postoj k tejto otázke zaujal aj prof. Ečer, ktorý zdôraznil praktickú stránku celého procesu. Poukazoval na to, že na výber bola teoretická dokonalosť s výsledkom praktického neuskutočnenia alebo praktické uskutočnenie za cenu istej teoretickej ne dokonalosti. 359 Zároveň poukázal na to, že na medzinárodnej úrovni pozitívne právo pokuľháva za právnou teóriou. 360 Spravodlivosť celého procesu je možné posúdiť, keď sa analyzuje jeho výsledok. Ako uviedol hlavný prokurátor USA počas norimberského procesu, Robert H. Jackson, je nemysliteľné, aby ste niekoho obžalovali a neboli pripravení na to, že sa jeho vina nedo káže. Svet podľa neho nemá rešpekt voči súdom, ktoré sa zriadia len za účelom usved čiť obžalovaných. 361 Vinu pred Medzinárodným vojenským tribunálom v Norimbergu bolo potrebné preukázať bez rozumných pochybností (angl. beyond reasonable doubts ). Spomedzi 24 obvinených jednotlivcov (jeden in absentia , 362 jeden po začatí procesu spá chal samovraždu, 363 jeden z dôvodu zdravotného stavu súdený nebol 364 ) boli 3 oslobode ní; z 19 usvedčených dostalo 12 trest smrti. 365 Príprava Charty a najmä norimberský proces ako taký ovplyvnili aj prípravu Všeobecnej deklarácie ľudských práv, spoločný cieľ pre všetky národy a pre všetky štá ty. 366 Všeobecná deklarácia ľudských práv upravuje právo na spravodlivý súdny proces predovšetkým v svojom čl. 10 a 11, tiež v čl. 8 a 9. Práve znenie čl. 11 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré obsahuje zásadu nullum crimen sine lege , bolo zásadne ovplyvnené norimberským procesom, a tak jeho finálne znenie pod právom, ktoré roz hoduje o trestnosti činu, rozumie tak vnútroštátne ako aj medzinárodné právo. 367 Druhá svetová vojna a následný vývoj medzinárodného práva sa považujú za míľnik nielen pre medzinárodné trestné právo, ale aj pre medzinárodné právo ochrany ľudských práv. Obe tieto právne oblasti sú v podstate dve strany tej istej mince, keďže obe odka zujú na jednotlivca, či už na jeho práva alebo povinnosti, pričom práve Charta bola prá ve tým prvým pozitívnoprávnym dokumentom, ktorý znamenal praktický zrod oboch oblastí. Napriek tomu bol kvôli tzv. Studenej vojne vývoj medzinárodného trestného práva počas viac ako 40 rokov skôr Šípkovou Ruženkou, zatiaľ čo medzinárodné právo 358 Kelsen, H.: Will the Judgment in the Nuremberg Trial Constitute a Precedent in International Law? In: 1 International Law Quarterly 1947, str. 165. 359 Ečer 1948, op. cit ., str. 153. 360 Ibid., str. 39. 361 King, Jr. H. T.: The Legacy of Nuremberg. In: 34 Case Western Journal of International Law 2002, str. 336. 362 Martin Bormann. 363 Robert Ley. 364 Gustav Krupp von Bohlen. 365 Rozsudok, op. cit ., str. 365 a nasl. Pozri tiež Wright 1947, op. cit ., str. 38. 366 UN General Assembly, Universal Declaration of Human Rights , 10 December 1948, 217 A (III). 367 Čl. 11 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv: Nikto nesmie byť odsúdený za nejaký čin alebo zanedbanie, ktoré v čase, keď boli spáchané, neboli podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom.

66