NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

ochrany ľudských práv sa dokázalo rozvíjať, hoci často bezzubo, aspoň na univerzálnej úrovni. 368

5.2 Právo na spravodlivý súdny proces v ponorimberskom období

Práve kvôli prepojeniu medzinárodného trestného práva a medzinárodného prá va ochrany ľudských práv je potrebné preskúmať aj niektoré univerzálne ľudskoprávne dokumenty. Ako už bolo uvedené, právo na spravodlivý súdny proces upravovala aj Všeobecná deklarácia ľudských práv. Napriek tomu, že súčasne s touto deklaráciou ako právne nezáväzným dokumentom sa pripravoval aj Kódex ľudských práv ako právne záväzný prameň medzinárodného práva, kvôli politickej situácii bolo potrebné počkať až do roku 1966, kedy boli prijaté Pakty, medzinárodnoprávne záväzné dokumenty, ktoré spolu so Všeobecnou deklaráciou tvoria tzv. Medzinárodnú chartu ľudských práv. 369 Ešte pred nimi však boli prijaté Ženevské dohovory z roku 1949, ktoré tiež obsahujú právo na spravodlivý súdny proces (obdobne aj ich Dodatkové protokoly z roku 1977). 370 No až v Medzinárodnom pakte o ochrane občianskych a politických práv (ďalej aj ICCPR) bol jeho článkom 14 dosiahnutý tzv. zlatý štandard zásady spra vodlivého súdneho procesu. 371 Na rozdiel od Charty je v ICCPR výslovne upravené právo na prezumpciu neviny, právo nesvedčiť proti sebe, právo na rovnosť zbraní a tiež právo na nezávislý súd. Takisto sa v ňom upravili procesné práva ešte pred hlavným pojednávaním, ako je právo nebyť svojvoľne zadržaný či právo na konanie bez zbytoč ných prieťahov. Ide o článok, ktorý bol doslovne prevzatý do návrhu štatútu pláno vanej medzinárodnej trestnej inštancie. Obdobne sa ním inšpirovali aj štatúty ad hoc tribunálov, 372 tie sa zaoberali aj právami počas odvolacieho konania. 373 V prípade ad hoc tribunálov odpadol vzhľadom na proces ich konštituovania argument kritizujúci spravodlivosť víťazov, 374 keďže sú vyslovene medzinárodnými trestnými tribunálmi. 375 A tiež sa obmedzil argument selektivity prípadov v tom zmysle, že ich jurisdikcia ratione 368 Vo všeobecnosti je pre štáty jednoduchšie prijať ochranu ľudských práv jednotlivca ako umožniť vznik medzinárodnej súdnej inštancie, ktorá by mohla preskúmavať aj konanie vysokých predstaviteľov, ktoré je často prepojené s konaním štátov. 369 Strážnická, V. a kol: Medzinárodná a európska ochrana ľudských práv . Bratislava: EUROKÓDEX 2013, str. 32. 370 Henckaerts, J. M., Doswald-Beck, L.: Customary International Humanitarian Law. Volume I: Rules. Že neva a Cambridge: International Committee of the Red Cross and Cambridge University Press 2005, str. 352–53. 371 Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, 16. december 1966, UN TS, zv. 999, str. 171. 372 Pozri tiež čl. 21 Štatútu ICTY a čl. 20 Štatútu ICTR. Aj tieto ustanovenia boli tiež takmer doslovne identické s čl. 14 ICCPR. 373 Bližšie pozri Gordon, G. S.: Toward an International Criminal Procedure: Due Process Aspirations and Limitations. In: 46 Columbia Journal of Transnational Law 2007, str. 655–658. 374 Jílek, D.: Přemítání o založení Mezinárodního tribunálu pro stíhání osob odpovědných za závažná po rušení mezinárodního práva humanitárního spáchaná na území bývalé Jugoslávie od roku 1991. 4 (1) Časopis pro právní vědu a praxi 1996, str. 53–65. 375 Kritikou konštituovania ad hoc tribunálov rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN sa ICTY vyporiadal v rozhodnutí v prípade Tadić . No ani v tomto prípade nešlo o kritiku vytvorenia tribunálov víťazmi.

67