NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

personae nebola určená štátnou príslušnosťou. 376 Na druhej strane sa dosť kritizovala prijatá možnosť úplne anonymizovať svedkov, a to aj napriek tomu, že obžalovaní majú podľa ad hoc štatútov právo na výsluch alebo zabezpečenie výsluchu svedkov proti nim a na to, aby sa na účasť a výsluch svedkov vzťahovali rovnaké podmienky ako na svedkov svedčiacich proti obžalovaným. 377 Rozhodnutia ad hoc tribunálov predstavujú rozvoj medzinárodného práva aj v ob lasti zásady spravodlivého súdneho procesu, a to napr. vo vzťahu k princípu rovnosti zbraní. Odvolací senát ICTY v tejto súvislosti zhodnotil, že princíp rovnosti zbraní, t.j. princíp, že prokuratúra a obhajoba sú si pred tribunálom rovné, je potrebné analyzovať liberálnejšie ako na vnútroštátnej úrovni. 378 Uvedené sa prejavuje v tom, že v rámci možností stanovených štatútom ICTY a Procesnými a dôkazovými pravidlami (angl. Rules of Procedure and Evidence ) poskytne tribunál všetky prostriedky, o ktoré ho požiada obhajoba v rámci pomoci pri prezentovaní prípadu. 379 Tento postoj je možné reflektovať ako podmienený synergiou pôsobenia anglosaskej a kontinentálnej právnej kultúry. Osobitne vo vzťahu k činnosti ad hoc tribunálov je vhodné poukázať na protire čenia, ktoré sú prítomné medzi požiadavkami na spravodlivý súdny proces a tlakom na vyvodenie zodpovednosti podozrivých zo spáchania zločinov podľa medzinárodného práva napriek problémom s dôkazmi kvôli rozsiahlym zničeným miestam činu a politic kým tlakom nespolupracujúcich krajín. 380 Aj pri príprave Rímskeho štatútu sa vo vzťahu k zásade spravodlivého súdneho konania prejavovali rôzne politické tendencie a tiež už spomínaná synergia pôsobenia vplyvov rôznych právnych kultúr. 381 Na rozdiel od okliešteného rozsahu ad hoc štatútov sa Rímsky štatút vo svojej fi nálnej verzii zaoberá ľudskými právami a osobitne zásadou spravodlivého procesu vo viacerých ustanoveniach. Okrem rozsiahleho čl. 67 Rímskeho štatútu, ktorý stanovuje práva obžalovaného, 382 súčasný právny rámec Rímskeho štatútu obsahuje problematiku ochrany ľudských práv napr. aj v rámci uplatniteľného práva rozpracovaného v čl. 21 Štatútu. Uplatňovanie a výklad práva podľa tohto článku musí byť v súlade s medziná 376 S výnimkou ICTR, ktorý mal okrem teritoriálne určenej jurisdikcie nad celým územím Rwandy aj oso bitne určenú personálnu jurisdikciu nad rwandskými štátnymi príslušníkmi, ktorí spáchali príslušné zlo činy na území susedných štátov. 377 Úplne sa anonymizoval iba jeden svedok. Pre kritiku pozri bližšie Affolder, N. A.: Tadić, The Anonymous Witness and the Sources of International Procedural Law. In: 19 Michigan Journal of International Law 1998, str. 445–446. 378 Tadić 1999, op. cit ., ods. 52–55. 379 Ibid . 380 Hafetz, op. cit ., str. 21. 381 Pri preklade do slovenského jazyka nie je až tak citeľná úprava znenia čl. 14 ICCPR, ktorá je politicky ko rektnejšia. Ide o rodovo neutrálne označenie „rights of the accused“ a „jeho“ práv. V prípade slovenského jazyka nie je použitie slova „obžalovaný“ rodovo neutrálne. 382 Práva osôb počas vyšetrovania upravuje čl. 55 Rímskeho štatútu. 5.3 Právo na spravodlivý súdny proces v Rímskom štatúte

68