NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

rodne uznávanými ľudskými právami. 383 Ďalším článkom, ktorý sa týka podstaty spra vodlivého súdneho procesu, je článok 74 Rímskeho štatútu, ktorý upravuje predpoklady na prijatie rozhodnutia. Ten stanovuje v ods. 5 nutnosť obsiahnuť úplné a zdôvodnené vyhlásenie o nálezoch Súdu týkajúcich sa dôkazov. Obdobne sa zásada spravodlivého súdneho procesu materializuje aj v čl. 85 Rímskeho štatútu, ktorý upravuje konanie v prípade justičného omylu. Samotný čl. 67 Štatútu je vo svojej podstate článkom sui generis , obdobne ako bol čl. 16 v Charte. Hoci odvtedy už uplynulo viac ako 70 rokov, súčasťou zakladajúcej lis tiny trestnoprávnej inštitúcie je ustanovenie, ktoré je v súčasnosti skôr súčasťou ľudsko právnych dokumentov na medzinárodnej úrovni a ústavoprávnych listín na vnútroštát nej úrovni. 384 Uvedené dokazuje, že medzinárodné trestné právo naďalej stojí na dvoch pilieroch, že nestačí, že sa Štatút detailne zaoberá trestnoprávnou zodpovednosťou jed notlivca. Súčasne s detailnou úpravou trestnoprávnej zodpovednosti je potrebné naďalej reflektovať aj jeho druhý pilier, t. j. zásadu spravodlivého súdneho procesu. V prípade aplikácie princípu komplementarity by šlo dokonca o úroveň aplikácie tejto zásady vo vnútroštátnom právnom poriadku. 385 Ako už bolo uvedené, len takýto proces, ktorý je v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu, môže mať odstrašujúci vplyv, prispieva k ozdravnému procesu v spoločnosti postihnutej najzávažnejšími zločinmi podľa me dzinárodného práva a tiež vytvára legitimizujúci prvok (v prípade Rímskeho štatútu to môže mať vplyv na pristúpenie iných štátov, zmluvných strán). 386 Počas prípravných prác boli práva obžalovaného v rámci požiadaviek na spravodlivé súdne konanie prepracované do článku, ktorý je ešte rozsiahlejší ako čl. 14 ICCPR. Táto rozsiahlosť sa týka tak detailnejšej úpravy niektorých práv, ako aj doplnenia niektorých práv, ktoré čl. 14 ICCPR neupravuje. V čl. 67 Rímskeho štatútu je ako nóvum upravené napr. právo obžalovaného sa bezprísažne ústne alebo písomne vyjadriť na svoju obhajo bu či právo mlčať 387 nielen vo vzťahu k svojmu vlastnému postaveniu, obdobne aj právo na to, aby sa mu nevnútila nijaká zmena dôkazného bremena alebo povinnosť vyvracať dôkazy. 388 Okrem vypočúvania svedkov sa mu tiež umožnilo, aby predkladal ďalšie dô kazy prípustné podľa Štatútu, čím sa posilnil vplyv anglosaskej právnej kultúry. 389 Práve jej vplyv prevládal aj vo vzťahu k príprave Charty, čo sa prejavilo v tom, že čl. 16 Charty túto možnosť predkladania dôkazov obsahuje; pri príprave ICCPR už do jeho čl. 14 zahrnutá nebola. 383 Čl. 21 ods. 3 Rímskeho štatútu. 384 Schabas 2016, op. cit ., str. 1020. 385 Ibid ., str. 1022. 386 Na pristúpenie k Rímskemu štatútu môže mať vplyv aj príslušná právna kultúra. Porovnaj Sadat L. N.: The Nuremberg Paradox. In: 58 American Journal of Comparative Law 2010. 387 Právo mlčať v sebe v porovnaní s ICCPR zahŕňa tiež právo na to, aby sa mlčanie obžalovaného bralo do úvahy pri rozhodovaní o jeho vine alebo nevine. Nie je možné riadiť sa porekadlovým pravidlom, že kto mlčí, ten svedčí. Pozri 67 ods. 1 písm. g) Štatútu. 388 Pre detailnejšiu analýzu pozri napr. Schabas 2016, op. cit ., str. 1016 a nasl. 389 ICC, Prokurátor v. Lubanga , ICC-01/04-01/06 OA8, rozhodnutie Odvolacieho senátu o spojenej žia dosti obetí a/0001/06 až a/0003/06 a a/0105/06 ohľadom Usmernení a rozhodnutia Odvolacieho senátu z 2. februára 2007, 13. jún 2007, ods. 18.

69