NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Uvedená zásada je bližšie rozpracovaná v Deklarácii zásad medzinárodného prá va upravujúcich mierové, priateľské vzťahy a spoluprácu medzi všetkými štátmi. 424 Je upravená ako povinnosť každého štátu vystríhať sa vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily, a to nielen proti územnej celistvosti, ale aj politickej ne závislosti iného štátu, príp. akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s cieľom OSN. Porušenie tohto princípu sa považuje za porušenie všeobecného medzinárodného práva a tiež za porušenie Charty OSN. Deklarácia zásad sa zaoberá aj výnimkami vzťa hujúcimi sa na zákaz použitia sily alebo hrozby silou. 425 Akt agresie ako taký je definične upravený v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, 426 ktorej znenie síce bolo ovplyvnené skutočnosťou, že bola prijatá počas tzv. Studenej vojny, ale ktorá svoju historickú úlohu zohrala aj pri prijímaní definície zločinu agresie. 427 Hmotnoprávne ustanovenia rezolúcie upravujú definíciu agresie v kombinácii všeobecného ustanovenia a demonštratívneho výpočtu aktov agresie. 428 Na druhej strane, zločin agresie sa týka zodpovednosti jednotlivca. Počas vývoja medzinárodného trestného práva sa oba koncepty – akt agresie a zločin agresie – prelí nali. Ako bude uvedené nižšie, pre toto prelínanie a vzájomnú súvislosť je charakteris tických viacero prvkov. 6.1.2 Zločin agresie v norimberskom procese Kontroverzia zločinu agresie upraveného v Charte v súvislosti so stíhaním nacis tických pohlavárov súvisela so všeobecnou právnou zásadou nullum crimen sine lege . 429 To, že obhajoba počas procesu bude poukazovať na chýbajúcu definíciu zločinu agresie v medzinárodnom práve, bolo zrejmé už pri prijímaní Charty, ktorej súčasťou sa na pokon stala definícia, podľa ktorej sa za zločiny proti mieru považuje a) zosnovanie, príprava, podnecovanie alebo rozpútanie útočnej vojny alebo vojny porušujúcej me dzinárodné zmluvy, dohody alebo záruky. V druhom rade sa za zločin agresie považuje účasť na všeobecnom pláne alebo sprisahaní za účelom vykonania skutkov, ktoré boli uvedené pod písmenom a). 430 Obe tieto definičné kategórie sú charakteristické tým, že sú prepojené s agresívnou vojnou alebo vojnou v rozpore s medzinárodnými zmluvami, dohodami alebo záruka 424 Deklarácia zásad bola prijatá konsenzom pri príležitosti 25. výročia vzniku OSN. Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 2625 (XXV) z 24. októbra 1970. 425 Štáty sú bez porušenia medzinárodnoprávnych noriem oprávnené použiť silu v prípade, že o tom podľa kapitoly VII Charty OSN rozhodne Bezpečnostná rada OSN alebo ak vykonávajú svoje prirodzené právo 428 Medzinárodný súdny dvor, Prípad vojenské a polovojenské aktivity v a proti Nikarague , Nikaragua v. USA, rozsudok, 27. jún 1986, ICJ Reports 1986 uviedol, že rezolúcia 3314 je normou obyčajového práva. 429 Pozri tiež vyššie 5. kapitolu tejto monografie. 430 Počas prípravy Charty sa hlavný prokurátor USA Robert H. Jackson snažil, aby súčasťou definície zlo činov proti mieru bolo aj prepojenie zločinu agresie a aktu agresie, v rámci ktorého vo svojom návrhu uvádzal aj príklady, napr. vyhlásenie vojny či invázia bez vyhlásenia vojny. Konečné znenie čl. 6 písm. a) bolo ovplyvnené politickými okolnosťami. Bližšie pozri napr. Clark, R. S.: Nuremberg and the Crime against Peace. In: 6 Washington University Global Studies Law Review 2007, str. 530. na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN. 426 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 3314 (XXIX) zo 14. decembra 1974. 427 Pozri nižšie kapitolu 6.1.4 Zločin agresie v Rímskom štatúte.

76