NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

proti mieru sa nedospelo k obdobným výsledkom. 448 Diskusia na túto tému sa sústredila v Komisii OSN pre medzinárodné právo. Tá na základe poverenia Valného zhromaž denia OSN 449 síce pripravila a v roku 1954 aj predložila Návrh kódexu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva, ale ďalšou rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 450 bol tento návrh nepriamo odložený ad acta . Prerokúvanie tohto Návrhu bolo prerušené až dovtedy, kým v tom čase zriadený Osobitný výbor pre definíciu agresie nevyrieši kontro verzné definičné otázky zločinu agresie. Ten však odzrkadľoval dobu svojho pôsobenia a počas úvodnej fázy tzv. Studenej vojny nebol schopný predložiť žiadne závery. Dôležitým dokumentom v oblasti úpravy agresie bola rezolúcia Valného zhromaž denia OSN č. 3314, ktorá obsahuje definíciu aktu agresie. Táto rezolúcia sa však nestala podkladom pre žiadnu medzinárodnú zmluvu, od jej prijatia sa nevyvíjali žiadne snahy o vypracovanie samostatnej, právne záväznej medzinárodnoprávnej normy. Na druhej strane, prijatá rezolúcia bola dôležitým podkladom pre Komisiu OSN pre medzinárod né právo pre prepracovanie Návrhu kódexu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva a pre prípravu Návrhu štatútu stáleho medzinárodného trestného súdu. Zločinom agresie sa výslovne zaoberá Návrh kódexu zločinov proti mieru a bezpeč nosti ľudstva z roku 1991 (reflektuje Návrh kódexu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva z roku 1954), ktorý bol v treťom čítaní prijatý v roku 1996 . Ten vo svojom prvom článku stanovuje, že zločiny proti mieru a bezpečnosti ľudstva sú zločinmi podľa zlopráva, za ktoré budú potrestaní príslušní jednotlivci. Ďalší vývoj úpravy zločinu agresie sa presu nul do príprav konštitutívneho dokumentu stálej medzinárodnej súdnej inštancie. 6.1.4 Zločin agresie v Rímskom štatúte Napriek tomu, že v mnohom sa norimberský proces a jeho Charta považujú za pria mych predchodcov ICC a Rímskeho štatútu, v prípade zločinov proti mieru zaráža „krátkosť“ jeho ustanovenia. Oveľa dôležitejšie však je, že zločiny proti mieru boli pre pojené s porušením medzinárodných zmlúv či s konceptom sprisahania, a preto neboli dostatočne všeobecným ustanovením, ktoré by bolo výlučným podkladom pri príprave Štatútu. 451 Naviac sa už počas prípravy Štatútu ukázalo, že názory na zločin agresie vo vzťahu k jurisdikcii Súdu sa líšia už v tom, či zločin agresie má byť do Štatútu zahrnutý alebo sa má plne ponechať v kompetencii Bezpečnostnej rady OSN, aj keď v jej prípade ide výlučne o politický orgán. Samozrejme, líšili sa aj názory na spôsob a rozsah tohto zahrnutia do Štatútu. Výsledkom rokovaní bola medzinárodná zmluva, ktorej čl. 5 stanovuje, že Súd má právomoc nad zločinom agresie. Podľa ods. 2 tohto článku však bude túto právomoc vy konávať až po prijatí zmeny Štatútu. 452 Táto zmena Štatútu, prijatie ktorej predpokladal 448 Pozri Gaja, G.: The Long Journey towards Repressing Aggression. In: Cassesse, A.: The Rome Statute of the International Criminal Law . Oxford: Oxford University Press 2002, str. 429. 449 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 177 (II) z 21. novembra 1947. 450 Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 897 (IX) zo 4. decembra 1954. 451 Bližšie k tomu, že veľa vecí, ktoré sa riešili v súvislosti s Chartou a zločinmi proti mieru sú podobné problematike úpravy zločinu agresie vo vzťahu k Štatútu, pozri Clark 2007, op. cit. , str. 527 a nasl. 452 Tento odsek bol odstránený prijatím rezolúcie Zhromaždenia štátov, zmluvných strán RC/Res.6, annex I, z 11. júna 2010.

79