NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

už samotný Štatút, bola prijatá počas Hodnotiacej konferencie (tzv. revíznej konferen cie), ktorá sa konala od 31. mája do 11. júna 2010 v Kampale v Ugande. Jej cieľom bolo prijať definíciu zločinu agresie a určiť v tomto prípade podmienky výkonu jurisdikcie Súdu. Práce na definícii zločinu agresie a súvisiacich právnych otázkach trvali niekoľko rokov. Prípravná komisia pre Rímsky štatút pracovala totižto na príprave návrhu definí cie agresie aj po skončení Rímskej konferencie, a to až do 1. júla 2002, kedy nadobudol Rímsky štatút platnosť. Následne sa kreovalo Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, ktoré rozhodlo o pokračovaní týchto prác, a to v Pracovnej skupine pre zločin agresie (ďalej aj „Pracovná skupina“). Táto skupina sa stretávala aj na neformálnych stretnutiach medzi zasadnutiami Zhromaždenia štátov, zmluvných strán. Z dôvodu problematické ho nadobudnutia platnosti samostatného dodatkového protokolu k Rímskemu štatútu sa už počas prvých stretnutí rozhodlo, že by bolo lepšie, keby sa relevantné ustanove nia prijali vo forme zmien samotného Štatútu. Následne sa riešili najmä otázky úpra vy a umiestnenia definície agresie a podmienok výkonu jurisdikcie Súdu do Štatútu. Najdiskutovanejšími boli možnosti aplikácie čl. 121 Štatútu, konkrétne jeho ods. 4 a 5, príp. ods. 3. 453 Ďalej bolo otázne najmä prepojenie Súdu a Bezpečnostnej rady OSN ako orgánu primárne zodpovedného za medzinárodný mier a bezpečnosť, keďže definícia agresie ako zločinu podľa medzinárodného práva sa líši od definície agresie za účelom politického určenia a rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Vyplýva to z teoretického, ako aj praktického hľadiska. Princíp zákonnosti, legality, ktorý sa uplatňuje v trestnom práve vo vzťahu k zodpovednosti jednotlivca, musí byť dodržaný aj na medzinárodno právnej úrovni. Na druhej strane, zodpovednosť štátov v medzinárodnom práve neob sahuje trestnoprávny aspekt (a keby aj obsahoval, jurisdikcia actione personae ICC sa týka iba fyzických osôb). Rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN má z tohto dôvodu iné dôsledky ako rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu. V každom prípade bolo potrebné pri príprave návrhu definície agresie brať do úvahy druhú vetu čl. 5 ods. 2 Štatútu, podľa ktorého relevantná zmena musí byť v súlade s príslušnými ustanoveniami Charty OSN. 454 Z rokovaní ( travaux préparatoires ) počas Rímskej konferencie jednoznač ne vyplýva, že delegáti mali na mysli zabezpečenie postavenia Bezpečnostnej rady OSN. 455 Čo sa týka čl. 121 Štatútu, 456 Pracovná skupina analyzovala tri základné možnosti interpretácie tohto článku v prípade zaradenia definície zločinu agresie do Rímskeho 453 Prípravná komisia (PrepCom) mala 10 zasadnutí, na ktorých sa venovala otázke definície, podmienkam výkonu jurisdikcie Súdu, ako aj možným vplyvom prijatej zmeny na celistvosť Štatútu. 454 Schabas, W. A.: The Unfinished Work of Defining Agression: How Many Times Must the Cannonballs Fly, Before They Are Forever Banned? In: McGoldrick, D. (ed.): The Permanent International Criminal Court. Legal and Policy Issues . Oxford: Hart Publishing 2004, str. 123–143. 455 Ibid . 456 Čl. 121 ods. 3, 4 a 5: 3. Ak sa na zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, alebo na Hodnotiacej konferencii zmenu nepodarí prijať na základe konsenzu, jej prijatie si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu štátov, zmluvných strán. 4. S výnimkou prípadu ustanoveného v odseku 5 zmena nadobudne platnosť pre všetky štáty, zmluvné strany, jeden rok po tom, ako 7/8 týchto štátov uloží ratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí u generál neho tajomníka Organizácie Spojených národov. 5. Akákoľvek zmena článkov 5, 6, 7 a 8 tohto štatútu nadobudne platnosť pre tie štáty, zmluvné strany, ktoré zmenu prijali, jeden rok odo dňa uloženia ich ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí. Vo vzťahu k štátom,

80