NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Posledné oficiálne stretnutie Pracovnej skupiny pred Hodnotiacou konferenciou sa us kutočnilo počas zasadnutia Zhromaždenia štátov, zmluvných strán 19.–23. februára 2009. Výsledok ich práce bol rozposlaný vládam všetkých štátov, či už sú zmluvnými stranami Štatútu alebo nie. 458 Neoficiálne stretnutie sa však uskutočnilo aj následne, a to od 8. do 10. júna 2009. Pracovná skupina sa osobitne stretla aj počas Hodnotiacej konferen cie, keďže Hodnotiaca konferencia mala na programe aj otázky týkajúce sa napr. čl. 8 (vojnové zločiny), čl. 124 (možnosť neprijatia jurisdikcie Súdu nad vojenskými zločin mi) či princípu komplementarity alebo výkonu trestov. Čo sa týka postupu podľa čl. 121 ods. 4 alebo ods. 5 Štatútu, delegácie navrhovali rôzne postupy, vrátane toho, aby zmena bola okamžite platná pre Súd, ktorý by tak mohol prijať napr. postúpenie relevantnej situácie Bezpečnostnou radou OSN, ale pre zmluvné strany Štatútu by zmena nadobudla platnosť až rok po uložení ich ratifikačnej listiny. Takýto postup sa snažil zahrnúť elementy oboch odsekov. 459 Výsledkom rokovaní bola nakoniec kombinácia, podľa ktorej relevantné zmeny Štatútu podliehajú ratifikácii alebo prijatiu a nadobudnú platnosť v súlade s čl. 121 ods. 5 Štatútu, pričom každý štát môže prijať deklaráciu, v ktorej vyhlási, že neakceptuje jurisdikciu Súdu nad zločinom agresie. 460 Pre úplnosť je vhodné uviesť, že čl. 5 ods. 2 Štatútu sa zrušil. Návrh definície zločinu agresie bol delegátom predložený bez akýchkoľvek mož ností uvedených v zátvorkách, čo bolo typické pre návrh Rímskeho štatútu či pre pod mienky výkonu jurisdikcie Súdu nad zločinom agresie. Dôležitý prvok definície, že ide výlučne o tzv. vodcovský zločin, sa stal súčasťou článku, ktorý sa venuje trestnej zod povednosti jednotlivca ako takej, pričom stanovil, že táto pozícia vodcu súvisí s jeho postavením efektívne vykonávať kontrou alebo riadiť politickú alebo vojenskú činnosť štátu. 461 Týmto spôsobom sa obmedzila možnosť trestného stíhania vo veci zločinu agresie iba na vrcholových predstaviteľov štátu, no nie už na predstaviteľov neštátnych aktérov, čo však neodzrkadľuje realitu súčasných konfliktov. 462 Rezolúciou prijatá definícia zločinu agresie je uvedená v rámci nového článku 8 bis Štatútu, podľa ktorého sa na účely Štatútu zločinom agresie rozumie plánovanie, príprava, podnecovanie alebo vykonávanie 463 aktu agresie, ktorý svojím charakterom, závažnosťou alebo rozsahom zakladá zjavné porušenie Charty OSN. Na rozdiel od re zolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 3314 sa po tomto všeobecnom odseku neuvádza icc-cpi.int/en_menus/asp/reviewconference/Pages/review%20conference.aspx [naposledy navštívené 19. februára 2022]. 458 Pozri Oficiálny záznam Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, 7. zasadnutie, ICC-ASP/7/20/Add.1, kapitola II, príloha II. 459 Kreß, C., von Holtzendorff, L.: The Kampala Compromise on the Crime of Aggression, 8 (5) Journal of International Criminal Justice 2010, str. 1202 a nasl. 460 Porovnaj ods. 1 rezolúcie RC/Res. 6. 461 Porovnaj čl. 25 ods. 3 bis Štatútu. 462 Porovnaj Weisbord, N.: Conceptualizing Aggression. In: 20 D uke J ournal of C omparative & I nternati onal L aw 2009, str. 27. 463 V prípade Charty šlo o rozpútanie vojny (angl. waging ), táto zmena súvisí v modernizáciou jazyka. Pozri Aronsson-Storrier, M.: Article 8 bis . In: Klamberg, M., Nilsson, J. (eds.): Commentary on the Law of the International Criminal Court – The Rome Statute . Komentár je online prístupný nahttps://cilrap-lexsitus. org/clicc/8-bis/8-bis [naposledy navštívené 19. februára 2022].

82