POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

Ako ďalšie metódy prichádzajú do úvahy zmierovacie konanie 6 alebo rozhodcovské konanie 7 , pričom ide o metódy riešenia sporov s využitím intervencie tretej strany. Zmierovacie konanie a/alebo rozhodcovské konanie môžu byť založené na základe do- hody medzi nadnárodnou korporáciou a hostiteľským štátom na ad hoc báze alebo si strany sporu môžu zvoliť inštitucionalizované systémy zmierovacieho konania alebo rozhodcovského konania. Navyše, Komisia Organizácie spojených národov pre medzi- národné obchodné právo 8 pre účely riešenia medzinárodných (vrátane investičných) sporov vypracovala medzinárodne akceptovateľné pravidlá pre ad hoc arbitráž, kto- ré zároveň slúžia ako (medzinárodne) akceptované pravidlá pre vnútroštátne zákony upravujúce arbitrážne konanie. 9 1. Právna subjektivita nadnárodných korporácií v medzinárodnom investičnom práve Vo vzťahu k právnej subjektivite nadnárodných korporácií v medzinárodnom práve vo všeobecnosti existuje niekoľko teórií. Podľa prvej z teórií nadnárodné korporácie nedisponujú medzinárodnoprávnou subjektivitou. 10 Táto teória považuje za subjekty medzinárodného práva tie subjekty, ktoré „majú priame práva a povinnosti, môžu uplatňovať nároky podľa medzinárodného práva a sú spôsobilé zúčastňovať sa na tvor- be, rozvoji a vymáhateľnosti medzinárodného práva“ 11 – ide teda o požiadavku plnej medzinárodnoprávnej subjektivity. Podľa ďalšej skupiny autorov je subjektom medzi- národného práva len taký subjekt, ktorý: “má spôsobilosť uzatvárať medzinárodné zmlu- vy, má spôsobilosť vytvárať diplomatické vzťahy a má spôsobilosť uplatňovať medzinárod- noprávne nároky.“ 12 Ďalšia teória medzinárodnoprávnej subjektivity túto definuje ako “spôsobilosť nadobúdať práva a brať na seba povinnosti podľa medzinárodného prá- va.“ 13 V súlade s touto teóriou sú nadnárodné korporácie subjektmi medzinárodného 10 Napr. Brownlie, Principles of Public International Law, s. 65; P. Malanczuk. Akehurst’s Modern Introduction to International Law, 7th ed., London, Routledge, 1997,102; Domince, “La personnalite juridique”, s. 54 a 165; K. P. Sauvant &V. Aranda, “The International Legal Framework for Transnational Corporation”, in A.A. Fatouros (ed.), Transnational Corporations: The International Legal Framework, Vol. 20, New York, Routledge, 1994, s. 84; F. Johns, “The Invisibility of the Transnational Corporation: An Analysis of International Law and Legal Theory”, Melbourne University Law Review, 19, 1994, s. 900 a s. 913-914 11 Evans, M.D. International Law. Oxford: Oxford University Press, 2003. s. 309 12 C. Domince, “La personnalite juridique dans le systeme du droit des gens”, in J. Makarczyk (ed.), Theory of International Law at the Threshold of the 21st Century. Essays in honour of Krzysztof Skubiszewski , The Hague, Kluwer, 1996, 147-171; G. Distefano, “Observations eparses sur les caracteres de la personnalite juridique internationale”, Annuaire francais de droit international , 52, 2007, s. 105-128. 13 Pozri bližšie: J. Combacau & S. Sur, Droit international public , 5th edn., Paris, Montchrestien, 2001, 312; J. Salmon (ed.), Dictionnaire de droit international public , Brussels, Bruylant, 2001, 820 as cited 6 „Conciliation“ 7 „Arbitration“ 8 UNCITRAL – United Nations Commission on International Trade Law 9 Ibid. 1, s. 708

146

Made with FlippingBook Learn more on our blog