POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

investičného práva. Posledná teória vychádza zo stanoviska Medzinárodného súdneho dvora, ktoré prezentoval vo svojom poradnom stanovisku v prípade Reparation of Injuries a je založená na dvoch predpokladoch a to, aby takýto subjekt bol „ spôsobilý mať práva a povinnosti podľa medzinárodného práva a spôsobilosť ich zachovať pro- stredníctvom uplatňovania nárokov podľa medzinárodného práva.“ 14 Aj podľa tejto teórie sú nadnárodné korporácie subjektmi medzinárodného investičného práva. Práve medzinárodné investičné právo je jednou z oblastí medzinárodného práva, v rámci ktorého je nespochybniteľná (minimálne) parciálna právna subjektivita nad- národných korporácií a s tým spojená aktívna legitimácia nadnárodných korporácií – investorov ako žalobcov vo vzťahu k hostiteľským štátom pre prípad, že došlo k poru- šeniu ich práv vyplývajúcich z konkrétneho inštrumentu medzinárodného práva (bila- terálne investičné zmluvy t.j. dvojstranné medzinárodné zmluvy o podpore a ochrane investícií uzavreté medzi domovským štátom nadnárodnej korporácie ako investora a hostiteľským štátom, v ktorom je investícia realizovaná, tzv. investičné zmluvy uzav- reté medzi nadnárodnou korporáciou ako investorom a hostiteľským štátom etc.) zo strany hostiteľského štátu. Možnosť nadnárodnej korporácie ako investora žalovať priamo hostiteľský štát s využitím inštitútu medzinárodnej investičnej arbitráže je daná najmä na základe arbitrážnej doložky alebo arbitrážnej zmluvy. 2. Štátna príslušnosť nadnárodných korporácií ako investorov Ako problematická sa v tejto súvislosti môže javiť štátna príslušnosť investora – nad- národnej korporácie, nakoľko spor sa často týka miestnej pobočky nadnárodnej kor- porácie, ktorá je založená a pôsobí podľa práva hostiteľského štátu a zároveň má sídlo v hostiteľskom štáte. Podľa článku 25(2)(b) Dohovoru ICSID 15 je občanom iného štátu „ akákoľvek právnická osoba, ktorá mala príslušnosť iného zmluvného štátu, než je štát zmluvnej strany v spore, v deň, keď sa strany dohodli predložiť taký spor na zmiero- vacie alebo rozhodcovské konanie, a akákoľvek právnická osoba, ktorá mala príslušnosť strany zmluvného štátu v spore k tomuto dátumu a ktorá na základe zahraničnej kontroly, na ktorej sa strany dohodli, by sa mala na účely tohto Dohovoru považovať za subjekt iného zmluvného štátu.“ Uvedený článok zahŕňa dva prípady. Prvým je prípad, kedy má právnická osoba národnosť iného zmluvného štátu dohovoru ako je zmluvný štát dohovoru, ktorý je stranou sporu. V kontexte holdingu resp. spoločností pôsobiacich v rámci štruktúry in CHETAIL, V. The Legal Personality of Multinational Corporations, State Responsibility and Due Diligence: The Way Forward, December 6, 2013). Unity and Diversity of International Law. Essays in Honour of Prof. Pierre-Marie Dupuy, pp. 105-130, D. Alland,V. Chetail, O. de Frouville& J. E. Vinuales, eds., Martinus Nijhoff, 2014. Dostupné online: SSRN: http://ssrn.com/abstract=2364450. 14 Medzinárodný súdny dvor: Reparation for Injuries Suffered in the Service of the United Nations, Advisory Opinion, ICJ Reports 1949, s. 174, s.179 15 Dohovor o riešení sporov z investícií medzi štátmi a občanmi druhých štátov, prijatý vo Washingtone 18. marca 1965

147

Made with FlippingBook Learn more on our blog