POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

V každom prípade je však potrebné rešpektovať nasledovné princípy medzinárodného práva: – povinnosť riešiť spory mierovými prostriedkami; – sloboda výberu mierových prostriedkov; – konsenzuálna povaha výberu mierových prostriedkov; – možnosť výberu mierového prostriedku ešte pred vznikom sporu. 5 V ďalšom texte približujeme pohľad na možnosti predchádzania a riešenia sporov v súvislosti s rozvojom vedy a techniky prejavujúcom sa v čoraz intenzívnejšom využí- vaní kybernetického priestoru. Ide o osobitý typ priestoru, ktorý vyvoláva v súvislosti s aplikáciou medzinárodného práva viacero relevantných otázok. Niektorí by mohli namietať, že súčasný systém alebo štruktúra prostriedkov využí- vaných pri riešení sporov je dostatočná a akákoľvek úvaha o ďalších alebo nových nie je na mieste s argumentom, že aj spory vznikajúce v tomto type priestoru možno dosta- točne riešiť súčasnými prostriedkami. S týmto je možné do značnej miery súhlasiť, avšak našim cieľom je poukázať na špecifiká tohto typu priestoru, ktorý sa výrazne odlišuje od doposiaľ známych úrovní priestoru a v nadväznosti na ne priblížiť vybrané návrhy a úvahy de lege ferenda. Máme totiž za to, že aplikácia medzinárodného práva v kybernetickom priestore prinesie ešte množstvo nových výziev 6 a je možné, že as- poň čiastočne nájdu inšpiráciu pre svoje riešenie v niektorých z priblížených návrhov alebo úvah. 1. Špecifiká kybernetického priestoru Medzinárodní právnici, resp. ich poňatie kybernetického priestoru, je ovplyv- nené ich vnímaním toho, ako sú jednotlivé priestory poňaté medzinárodným prá- vom. 7 Pojem „kybernetický priestor“ použil po prvýkrát W. F. Gibson vo svojej krátkej poviedke „Burning Chrome“ v roku 1982 a následne vo svojej sci-fi novele „Neuromancer“ v roku 1984. 8 Od tej doby rástla celosvetová popularita tohto pojmu, v súvislosti s rýchlym a nezastaviteľným využívaním kybernetického priestoru vo svete. Kybernetický priestor tak vytvoril špecifickú komunikačnú sieť s osobitým statusom, nepodriadenú v celosti konkrétnej krajine, právu alebo jurisdikcii. V dnešnom novo- dobom svete tak už nie je pravdou tvrdenie nemeckého filozofa K. Jaspersa, v zmysle 5 Bližšie pozri: Vršanský, P., Valuch, J. a kol., Medzinárodné právo verejné. Všeobecná časť. Bratislava: Eurokódex, 2012, 250-251. 6 Bližšie pozri: Vršanský, P., Bednár, D., Cyber security and the international law . In: Bratislava law review, Roč. 1, č. 2, 2017, s. 38-49. 7 Bližšie pozri: Tsagourias, N., The legal status of cyberpsace . In: Research Handbook on International Law and Cyberspace , Edward Elgar Publishing Limited, 2015, s. 15 citováno 07. 11. 2019. 8 Knorr, A., The Stability of Cyberspace . In: Polcak, R., Skop, M., Smahel, D., (Ed.): Cyberspace 2005. Brno: Masarykova Univerzita, 2006, s. 194, cit. podľa: Gabris, T.,: Cyber Law . Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2014, s. 14.

196