POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

b) medzinárodne protiprávny čin iného štátu, ktorý riadi a kontroluje, ak vedenie a kontrola je vykonávaná s vedomosťou o okolnostiach medzinárodne proti právneho aktu a akt by bol medzinárodne protiprávny, ak by sa tým vykonal; alebo c) medzinárodne protiprávny čin, ktorý prinúti spáchať iný štát. 26 Načrtnuté otázky si štáty do značnej miery riešia samostatne, no nakoľko sú nie ktoré dôsledky kybernetických operácií mimoriadne závažné, objavujú sa čoraz častej šie názory, aby sa sporné otázky týkajúce sa kybernetického priestoru riešili jednotne, najlepšie pred medzinárodnou entitou. Uvedené by podľa názoru niektorých autorov pomáhalo predchádzať sporom, ktoré v dôsledku rozdielneho pohľadu na kybernetic ké operácie následne nastávajú. Je zároveň vhodné zaoberať sa aj silou dôkazov, ktoré musia byť zozbierané na to aby sa dala kybernetická operácia pripísať konkrétnemu štátu a teda aby z takéhoto priradenia bolo možné začať vyvodzovať dôsledky v zmysle medzinárodného práva. Vo väčšine prípadov je prvotná pripísateľnosť vykonávaná štátom, ktorý bol kybernetic kou operáciou zasiahnutý. Samozrejme aj zasiahnutý štát sa pri výkone atribúcie musí pridržiavať určitých pravidiel, ktoré sú potrebné k tomu aby bola preukázaná určitá úroveň zodpovednosti na strane obvineného štátu. Keďže takáto pripísateľnosť z veľkej väčšiny prebieha na neoficiálnej úrovni a teda nie na pôde medzinárodného orgánu, problémom v týchto prípadoch je často meniaca sa sila dôkazov, ktoré sú v týchto prípadoch použité a tiež aj komunikované na verejnosti na to, aby podporili atribúciu zasiahnutého štátu. 27 Podľa správy Skupiny vládnych expertov OSN, ktorí sa zaoberajú informačnou a telekomunikačnou bezpečnosťou, by štáty mali otvorene komunikovať a vymieňať si informácie v zvýšenej miere v prípadoch, kedy by mohlo dôjsť k škod livému použitiu informačných technológií. 28 K podobnému stanovisku ohľadom pre zentácie kľúčových dôkazov počas vykonávania atribúcie kybernetickej operácie prišli aj experti počas prípravy Tallinn Manual 2.0, kde na jednej strane uvádzajú, že takýto prístup k pripísateľnosti by určite pomohol predchádzať vzniku politického napätia, ku ktorému často v kybernetických otázkach dochádza, ale na druhej strane takáto požiadavka ohľadom verejnej prezentácie dôkazov využitých pri vykonávaní pripísa teľnosti zatiaľ nemá dostatočnú oporu v reálnej praxi štátov. 29 Je ťažké predpovedať, či niekedy dôjde k tomu, že sa takéto uverejňovanie dôkazov použitých na vykonanie atribúcie stane bežnou praxou, pretože dôkazy, ktoré štáty získajú sú častom pred 26 Tallinn Manual 2.0, pravidlo č. 18, s. 100. 27 Tolppa, M., Standard of Proof in Attribution of Internationally Wrongful Cyber Operations , 2018, s. 36 citováno 15. 09. 2019. 28 Organizácia Spojených národov, Report of the Group of Governmental Experts on Developments in the Field of Information and Telecommunications in the Context of International Security , 2015, s. 2. 29 Schmitt, M., N., (General Ed.), Tallinn Manual 2.0 on the International Law Applicable to Cyber Operations . Cambridge: Cambridge University Press, 2017, s. 83.

200