POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

b) medzinárodne protiprávny čin iného štátu, ktorý riadi a kontroluje, ak vedenie a kontrola je vykonávaná s vedomosťou o okolnostiach medzinárodne proti- právneho aktu a akt by bol medzinárodne protiprávny, ak by sa tým vykonal; alebo c) medzinárodne protiprávny čin, ktorý prinúti spáchať iný štát. 26 Načrtnuté otázky si štáty do značnej miery riešia samostatne, no nakoľko sú nie- ktoré dôsledky kybernetických operácií mimoriadne závažné, objavujú sa čoraz častej- šie názory, aby sa sporné otázky týkajúce sa kybernetického priestoru riešili jednotne, najlepšie pred medzinárodnou entitou. Uvedené by podľa názoru niektorých autorov pomáhalo predchádzať sporom, ktoré v dôsledku rozdielneho pohľadu na kybernetic- ké operácie následne nastávajú. Je zároveň vhodné zaoberať sa aj silou dôkazov, ktoré musia byť zozbierané na to aby sa dala kybernetická operácia pripísať konkrétnemu štátu a teda aby z takéhoto priradenia bolo možné začať vyvodzovať dôsledky v zmysle medzinárodného práva. Vo väčšine prípadov je prvotná pripísateľnosť vykonávaná štátom, ktorý bol kybernetic- kou operáciou zasiahnutý. Samozrejme aj zasiahnutý štát sa pri výkone atribúcie musí pridržiavať určitých pravidiel, ktoré sú potrebné k tomu aby bola preukázaná určitá úroveň zodpovednosti na strane obvineného štátu. Keďže takáto pripísateľnosť z veľkej väčšiny prebieha na neoficiálnej úrovni a teda nie na pôde medzinárodného orgánu, problémom v týchto prípadoch je často meniaca sa sila dôkazov, ktoré sú v týchto prípadoch použité a tiež aj komunikované na verejnosti na to, aby podporili atribúciu zasiahnutého štátu. 27 Podľa správy Skupiny vládnych expertov OSN, ktorí sa zaoberajú informačnou a telekomunikačnou bezpečnosťou, by štáty mali otvorene komunikovať a vymieňať si informácie v zvýšenej miere v prípadoch, kedy by mohlo dôjsť k škod- livému použitiu informačných technológií. 28 K podobnému stanovisku ohľadom pre- zentácie kľúčových dôkazov počas vykonávania atribúcie kybernetickej operácie prišli aj experti počas prípravy Tallinn Manual 2.0, kde na jednej strane uvádzajú, že takýto prístup k pripísateľnosti by určite pomohol predchádzať vzniku politického napätia, ku ktorému často v kybernetických otázkach dochádza, ale na druhej strane takáto požiadavka ohľadom verejnej prezentácie dôkazov využitých pri vykonávaní pripísa- teľnosti zatiaľ nemá dostatočnú oporu v reálnej praxi štátov. 29 Je ťažké predpovedať, či niekedy dôjde k tomu, že sa takéto uverejňovanie dôkazov použitých na vykonanie atribúcie stane bežnou praxou, pretože dôkazy, ktoré štáty získajú sú častom pred- 26 Tallinn Manual 2.0, pravidlo č. 18, s. 100. 27 Tolppa, M., Standard of Proof in Attribution of Internationally Wrongful Cyber Operations , 2018, s. 36 citováno 15. 09. 2019. 28 Organizácia Spojených národov, Report of the Group of Governmental Experts on Developments in the Field of Information and Telecommunications in the Context of International Security , 2015, s. 2. 29 Schmitt, M., N., (General Ed.), Tallinn Manual 2.0 on the International Law Applicable to Cyber Operations . Cambridge: Cambridge University Press, 2017, s. 83.

200