POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

metom utajovaných skutočností, prípadne môže ísť o prípad, že dôkazy boli získané kybernetickou operáciou zasiahnutého štátu. Marco Roscini vo svojej práci uvádza, že doteraz využívané úrovne sily dôkazov, ktoré slúžili pri priradení klasického kinetického útoku nejakému štátu, sú už nepo- stačujúce pre oblasť kyberpriestoru. Práve v tomto prípade Roscini na jednej strane uvádza, že v kontexte kybernetických útokov, by prichádzala do úvahy možnosť, že dokazovanie v prípadoch kybernetických útokov by mohlo byť vyžadované na nižšej úrovni v prípade, ak je možnosť, že iný štát je schopný a ochotný použiť kybernetické prostriedky. Na druhej strane uvádza, že nevidí jasný dôvod prečo by malo k takejto možnosti dôjsť v prípade kybernetických útokov len preto, že je často ťažšie vyko- nať v takýchto prípadoch atribúciu. Zachovanie určitej úrovne dôkaznej sily neslúži k tomu, aby bol znevýhodnený ten štát, ktorý bol zasiahnutý kybernetickým útokom ale k tomu, aby bol ochránený štát, ktorý bol označený za pôvodcu takéhoto útoku. 30 Okrem prípadov, kedy štáty riešia otázky týkajúce sa kybernetického priestoru sa- mostatne a teda bez pomoci iných tretích strán, je dôležité pozrieť sa aj na prípady, kedy by došlo k tomu, že sporná otázka napr. pripísateľnosti kybernetickej operácie by sa riešila pred medzinárodným orgánom, akým je Medzinárodný súdny dvor. Aj v ta- komto prípade je ale nutné vyriešiť otázku dôkazov použitých na pôdeMedzinárodného súdneho dvora. Aj keď sa pri kreovaní Medzinárodného súdneho dvora mali využiť inštitúty tak z angloamerického, ako z kontinentálneho právneho systému, tak je sú- časné fungovanie bližšie ku angloamerickému systému, kde štáty ako subjekty pred sú- dom, sú zodpovedné za navrhovanie dôkazov, ktoré podporujú ich tvrdenia. Existujú tiež prípady, kedy subjekty sporu môžu požiadať súd o získavanie dôkazov z vlastnej iniciatívy súdu. 31 V praktickej činnosti Medzinárodného súdneho dvoru sa v otázke dôkazov kladie dôraz na flexibilitu, čo znamená, že v procese rozhodovania je cieľom súdu oboznámiť sa so všetkými relevantnými dôkazmi tak faktického, ako aj právneho charakteru, ktoré môžu slúžiť k vydaniu rozhodnutia a neopierať sa iba o rozhodnutie technického charakteru. 32 Keďže v súčasnosti neexistuje žiadny medzinárodnoprávny štandard, na základe ktorého by sa posudzovala sila dôkazov pri atribúcii medziná- rodných protiprávnych aktov, Medzinárodný súdny dvor musí postupovať od prípadu k prípadu, čo v konečnom dôsledku vedie k vzniku mnohých rôznych štandardov posudzovania sily dôkazov. Okrem neexistujúcich štandardov v posudzovaní dôkaznej sily pri atribúcii by mohlo dôjsť aj k ďalším možným problémom a to z dôvodu, že Medzinárodný súdny dvor je postavený na v podstate zmiešanej myšlienke zároveň 30 Roscini, M., Evidentiary Issues in International Disputes Related to State Responsibility for Cyber Operations . In: Texas International Law Journal, vol. 50, 2015, s. 250-251. 31 Tolppa, M., Standard of Proof in Attribution of Internationally Wrongful Cyber Operations , 2018, s. 22 citováno 15. 09. 2019. 32 Organizácia Spojených národov, Evidence Production, Management Crucial to Fair Judicial Outcome in Disputes between States , International Court President Tells Legal Committee, 2014 citováno 10. 09. 2019.

201