POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

ju v širšej perspektíve. Táto prevencia sa nezameriava len na obmedzenie násilia, ale predovšetkým na jeho príčiny a faktory, ktoré k nemu viedli. Cieľom je zabezpečiť bezpečnosť, blaho a spravodlivosť pre spoločnosť ako takú. 18 Správa preto zdôrazňu- je potrebu svetového lídra, či už jednotlivca alebo organizácie, dostatok primeraných zdrojov pre jeho fungovanie, koherentný politický a vojenský prístup. Okrem prevenč- ných opatrení sa správa zaoberá aj opatreniami na budovanie mieru, pričom analyzu- je možnosti jednotlivých členov medzinárodného spoločenstva, či už štátov 19 alebo medzinárodných organizácií, 20 ako aj občianskej spoločnosti, keďže prevencia by sa mala stať súčasťou kultúry spoločnosti. 21 Na efektívnu prevenciu konfliktov je jed- noznačne potrebný niekoľkoúrovňový prístup v zmysle zastúpenia rozličných aktérov a aj v zmysle prijímania rozličných opatrení vo všetkých oblastiach života ľudskej spo- ločnosti. Príkladom takýchto opatrení môže byť boj proti chudobe či rôzne asistenčné a rozvojové programy. Obe správy navrhujú aj opatrenia na reformu Bezpečnostnej rady OSN, keďže po- čas diskusií o prevenčných opatreniach sa jej neefektívnosť často stávala predmetom kľúčových rokovaní, osobitne vo vzťahu k jej neskorej reakcii, ak vôbec, príp. ku kona- niu, ktoré je možné osobitne zo strany menších štátov vnímať ako intervencionizmus. Zároveň sa prejavilo, že rozliční aktéri medzinárodného spoločenstva majú rozličný názor na to, čo je samotnou podstatou a obsahom prevencie a na čo je potrebné sa za- merať. Uvedené sa zmaterializovalo aj počas diskusií na pôde Bezpečnostnej rady OSN v novembri 1999 a júli 2000. Definícia konceptu prevencie v tom najširšom zmysle v sebe naozaj zahŕňa rozličné prístupy. Z časového hľadiska môže ísť napr. o rozličné postupy od predchádzania násilia cez jeho obmedzenie, aby neprerástol do ozbrojené- ho konfliktu až po vyriešenie rozličných názorov na budovanie občianskej spoločnos- ti po ukončení ozbrojeného konfliktu, aby sa predišlo jeho znovuvypuknutiu. Vyššie spomínaná správa Agenda pre mier generálneho tajomníka Butrus Butrus–Ghálího sa zaoberá prevenciou zameranou na predchádzanie ozbrojených konfliktov. Túto se- kundárnu prevenciu reflektoval aj Kofi Annan, ktorý v tejto súvislosti vo svojej správe Prevencia ozbrojeného konfliktu (angl. Prevention of Armed Conflict) z roku 2001 zdôraznil nevyhnutnosť zmeniť kultúru konania OSN z reakcie na prevenciu, pričom do nej zahrnul potrebu zamerať sa na hlboko zakorenené socio-ekonomické, kultúrne, environmentálne, inštitucionálne a iné štrukturálne príčiny, ktoré často zdôrazňujú bez- prostredné politické symptómy konfliktov. 22 Na túto správu zareagovala Bezpečnostná rada OSN, ktorá vo svojej rezolúcii 1366 (2001) poukázala na dôležitosť komplexnej stratégie operačných a štrukturálnych opatrení na prevenciu ozbrojených konfliktov 18 Porovnaj ibid ., str. xxviii. 19 Ibid ., str. 105 a nasl. 20 Ibid ., str. 129 a nasl. 21 Ibid ., str. 151 a nasl. 22 Kofi Annan, Prevencia ozbrojeného konfliktu, 2001 (A/55/985 – S/2001/574), ‘prístup 17. november 2019’, ods. 169.

68