PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ V DOBĚ KORONAVIRU / Jan Pichrt - Jakub Morávek (ed.)

tovať zamestnancovi náhradu mzdy v sume 80% priemerného zárobku zamestnanca, najmenej v sume minimálnej mzdy. Aj právny stav pred prijatím novely Zákonníka práce umožňoval a naďalej umož- ňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy aj z iných než výslovne zakotvených dôvodov v Zákonníku práce. Preto by zamestnávateľ postupoval v súlade so zákonom aj pred novelou ZP, ak by ponúkol zamestnancovi preplatenie celej alebo časti aj náhrady mzdy. Z ekonomic- kých dôvodov zamestnávatelia iniciatívne tieto právne možnosti existujúcej pracovno- právnej úpravy Zákonníka práce nevyužívali. 3.5 Zamestnanec v karanténe Počas pandémie koronavírusu sa zamestnanec často ocitol v karanténe a to nielen vtedy, keď bol sám chorý, ale aj v situáciách, keď bolo karanténne opatrenie nariadené v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré navštevovalo jeho dieťa. Do karantény sa zamestnanci dostali a dostávajú aj ďalší zdraví zamestnanci aj z dôvodu, keď sa vo firme sa zistila nákaza Covidom 19 u iného zamestnanca. V jednom aj v druhom prípade ide o osobnú dôležitú prekážku v práci na strane za- mestnanca, ktorá je v zmysle § 250b ods. 5 ZP finančne krytá zo zdrojov nemocenské- ho poistenia, lebo zamestnanec sa v zmysle citovaného ustanovenia novely Zákonníka práce posudzuje ako práceneschopný včítane ochrany vo forme zákazu výpovede, ako aj jeho opätovného zaradenia do práce podľa § 157 ZP na pôvodnú prácu a pracovis- ko. Pritom koncepcia návratu zamestnanca do práce po skončení práceneschopnosti zamestnanca stavia zamestnanca do výhodnejšej právnej pozície v porovnaní s ostatný- mi zamestnancami, ktorým nevznikla prekážka v práci toho druhu a voči ktorým stačí zo strany zamestnávateľa uplatniť dispozičnú právomoc určenú šírkou dojednaného druhu práce v pracovnej zmluve. 3.6 Iné situácie súvisiace s ohrozením zdravia na pracovisku V prípade, že zamestnanec odmietne pracovať z dôvodu bezprostredného a váž- neho ohrozenia svojho života alebo zdravia, zamestnávateľ by jeho konanie nemal po- sudzovať ako porušenie pracovnej disciplíny. Za podstatné v uvedenej súvislosti treba považovať reálne vyhodnotenie stavu bezprostredného a vážneho ohrozenia zdravia

zamestnanca a to nielen z objektívnych ale aj subjektívnych hľadísk. 3.7 Zákaz zamestnávateľa uskutočňovať pracovné cesty

Pokyn na uskutočňovanie pracovných ciest patrí do dispozičnej právomoci zamest- návateľa a je limitovaný rámcom dohodnutého druhu práce, miesta výkonu práce ako aj ďalších podmienok ustanovených v § 57 Zákonníka práce. Počas koronakrízy ako preventívne opatrenie na ochranu verejného zdravia za- mestnávatelia v súlade s rozhodnutiami orgánov verejného zdravotníctva vydávajú za-

23