PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ V DOBĚ KORONAVIRU / Jan Pichrt - Jakub Morávek (ed.)

mestnancom zákaz uskutočňovať pracovné cesty najmä do vírusom ohrozených zahra- ničných lokalít, ktoré priebežne vyhlasujú a modifikujú úrady verejného zdravotníctva. Keďže vyslanie na pracovnú cestu prislúcha do dispozičnej právomoci zamestnáva- teľa, zavinené porušenie tohto zákazu by bolo treba považovať za porušenie pracovnej disciplíny so všetkými nepriaznivými sociálnoprávnymi dôsledkami, ktoré z toho vy- plývajú. Aj v situáciách, v ktorých sa pracovné cesty najmä do zahraničia musia uskutočniť z prevádzkových dôvodov na strane zamestnávateľa, zamestnávatelia vydávajú pokyny, aby zamestnanci vracajúci sa z pracovných ciest v ohrozených územiach zostali doma v domácej karanténe. Tým im fakticky bránia v prístupe na pracovisko z dôvodov ochrany verejného zdravia. Zákon č. 355/2007 o ochrane verejného zdravia počíta so situáciami povinnej izolácie zamestnanca, ktorú môže nariadiť aj zamestnávateľ. V aplikačnej praxi sa zamestnávatelia takto chovajú vo vzťahu k svojim zamestnan- com aj pri ich návrate zo zahraničnej dovolenky, ktorú zamestnanci trávili v pandé- miou postihnutých miestach. V praxi sa vyskytlo nemálo prípadov, keď zamestnancovi bola úradom verejného zdravotníctva nariadená karanténa počas zahraničnej pracovnej cesty. Prerušenie alebo ukončenie pracovnej cesty, respektíve neposkytnutie cestovných náhrad zamestnancovi, ktorému počas pracovnej cesty bola nariadená karanténa a ten z uvedeného dôvodu sa nemohol vrátiť na pracovisko, by bolo v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Poskytovanie stravného včítane zahraničného stravného nie je podľa platnej pracovnoprávnej úpravy viazané na výkon práce, ale na dobu trvania pra- covnej cesty a dobu strávenú mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ zamestnanec mal alebo má počas pracovnej cesty zachované ubytovanie, je zamestnávateľ povinný mu uhradiť aj tieto náklady, ak ubytovanie zamestnancovi nebolo poskytnuté iným subjektom v rámci nariadenej karantény. Pri návrate zamestnanca z pracovnej cesty z oblasti, ktorá je postihnutá korona- vírusom, je zamestnanec povinný v zmysle zákona o verejnom zdravotníctve, ale aj v zmysle Zákonníka práce informovať svojho zamestnávateľa o tom, že sa vrátil z oblas- ti zasiahnutej koronavírusom. Na uvedenom právnom základe je zamestnávateľ opráv- nený v rámci plnenia svojej všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzania rizikám z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyzvať zamestnanca, aby sa podrobil vyšetreniu u poskytovateľa pracovnej zdravotnej služby, ak je to odôvodnené vzhľadom na prácu, ktorú zamestnanec vykonáva.

24